Ján Gregorec študoval v rokoch 1924 – 1933 na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1946 – 1950 externe na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ základných škôl v Brunovciach, Jasenove, Borskom Jure a v Bratislave, 1950 – 1954 profesor na gymnáziu a na pedagogickej škole v Bratislave, kde od 1954 prednášal dejiny slovenskej literatúry na Vysokej škole pedagogickej, od 1960 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, 1968 – 1971 na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne. Po časopisecky publikovaných básňach (v Rozvoji, Svojeti, Eláne, Slovenských pohľadoch a i.) vydal zbierky ԴDZ(1944),Modely rieky (1966),Miesto na slnci (1972). Ako prozaik sa predstavil zbierkou noviel zo súčasnosti Hra pred zrkadlom (1973) a románom Napĺňanie čaší (1976). Ťažisko jeho tvorivej práce bolo v literárnej vede, v ktorej sa sústredil na skúmanie slovenskej literatúry medzivojnového obdobia. Autor monografií o diele L. Nádašiho Jégého (1957), V. Beniaka (1970) a A. Plávku (1972), spoluautor Dejín slovenskej literatúry. Portréty slovenských spisovateľov zhrnul v knihe Výboje prózy (1962), výber z kritík vydal pod názvom ʴé v prúdeni času (1980). Autor a spoluautor čítaniek a učebníc dejín slovenskej literatúry.
