Ján Haranta študoval v rokoch 1921 – 1929 na gymnáziách v Žiline, Nitre a v Levoči, 1929 – 1935 filozofiu a katolícku teológiu na univerzite v Štrasburgu, 1940 zložil profesorské skúšky v Nitre, 1944 v Bratislave. V rokoch 1935 – 1936 pôsobil ako r. k. kaplán v Krásne nad Kysucou, 1936 farár v Kotešovej, 1937 – 1940 v Trenčianskej Teplej, 1940 – 1942 v Trenčíne, 1942 – 1950 profesor na gymnáziu v Žiline, po zákaze vykonávať pedagogické povolanie v rokoch 1950 – 1953 farár v Strečne, 1953 – 1963 v Zákopčí, od 1963 vo Svinnej. Významný predstaviteľ slovenskej katolíckej moderny, ktorý po časopiseckých začiatkoch knižne debutoval zbierkou básní Mystérium baladické (1933). Ďalšie zbierku: Zem požehnaná (1940), Klienti (1944),V najkrajšej domovine (1947). Po roku 1948 mu totalitný režim zakázal publikovať, napriek tomu napísal okolo 400 básní, ktoré zväčša ostali v rukopisných zbierkach Pútnik po zrúcaninách, Miserere, Piesne za vŕškami, Pieseň lásky, Kvapka rosy, Víno slabých a Kytica lúčov. Tlačou vyšiel len útly súbor básní Zastretý život (1971). Venoval sa aj prozaickej tvorbe, autor poviedok, esejí, publicistických žánrov a náboženskej literatúry. Jeho zbierky poviedok 辱ٴčí a Krásne duše spolu s esejami Z milosti slova a rozsiahlym súborom áí ostali v rukopisoch. Prekladal z francúzskej poézie (P. Claudel, Ch. Peguy), z latinčiny, slovinčiny a i. jazykov. Podieľal sa na príprave antológie svetovej náboženskej lyriky O tebe spieva zem (1943).
