Ján Kopál

25. 10. 1925
Nitra
—&𳾲; 4. 5. 2000
Nitra
ŽáԱ:
literárna veda, odborná literatúra

Životopis autora

Ján Kopál po absolvovaní učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou (maturoval v roku 1946) pôsobil v rokoch 1946 – 1954 ako učiteľ v Cinobani, Strekove a v Krušovciach. Externe študoval slovenčinu a dejepis na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity a na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (promoval v roku 1955). V rokoch 1955 – 1959 učiteľ na Pedagogickej škole v Nitre, 1959 – 1971 viedol oddelenie literatúry na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty, po zákaze pracovať v pedagogickom procese v období totalitnej konsolidácie od 1971 bol vedeckým pracovníkom Kabinetu a následne Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Fakulty humanitných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, od 1989 jeho riaditeľ. Znalec dejín a teórie literatúry pre deti a mládež, spolutvorca „nitrianskej školy“ interpretácie umeleckého textu, editor a pedagóg. Popri početných odborných štúdiách, učebných a metodických príručkách svoju koncepciu a interpretačnú metódu literatúry pre deti a mládež rozviedol v knižných prácach: Literatúra a detský aspekt (1970),Literatúra pre deti v procese (1984),Z teórie literatúry pre mládež (1985),Detský svet v umeleckom obraze (1991),Poézia pre deti v interpretácii a recepcii (1995) a ucelené v monografii Próza a poézia pre mládež (1997). Do 5. zv. akademických Dejín slovenskej literatúry (1982) napísal štúdiu o slov. literatúre pre deti a mládež v rokoch 1918 – 1945, spoluautor Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež (1970 – 1978), prispel aj do ďalších základných monografií, autor vysokoškolských učebníc (Literatúra pre deti a mládež, 1960; Kapitoly o literatúre pre mládež a didaktike čítania, 1982 a i.). Sústavnú pozornosť venoval problematike literárnej komunikácie a interpretácie textu (Literárna komunikácia, teória a interpretácia textu, 1980), v tejto oblasti bol spoluautorom viacerých prác, redaktorom série zborníkov O interpretácii umeleckého textu (16 zv., 1968 – 1995).