Ján Koška v rokoch 1949 – 1955 študoval na strednej škole v Lučenci, 1955 – 1960 slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1958 – 1959 bulharský jazyk a literatúru na št. univerzite v Sofii. V rokoch 1955 a 1960 – 1961 bol redaktorom denníka Smena, 1961 – 1962 pracovníkom Čs.-sovietskeho inštitútu SAV, 1962 – 1964 absolvoval vojenskú prezenčnú službu, 1964 – 1973 pracovník Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV, 1973 – 1992 Literárnovedného ústavu SAV, súčasne od 1974 prednášal bulharskú literatúru na Filozofickej fakulte UK, od roku 1992 riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave. Literárne činný od roku 1952, keď začal časopisecky publikovať prvé básne a reportáže, knižne debutoval súborom reportáží o dojmoch z Bulharska Slnečná Marica (1961); básnická prvotina Snívanie o zbraniach (1967), zbierky: Oheň s bukmi (1970),ʰíǻԾԲ(1972),Účť(1973),ٴDZč(1987). Od roku 1969 systematicky prekladá bulharskú literatúru (spolu okolo 70 titulov). Preložil výbery z Ch. Boteva, I. Vazova, P. K. Javorova, G. Mileva, A. Dalčeva, D. Stefanova, I. Radeva, P. Matova, B. Dimitrovej a i., prózy E. Staneva, S. Dičeva, N. Chajtova, P. Vežinova, A. Dončeva a ďalších, hry V. Petrova, I. Radojeva, Ľ. Peevského, M. Veličkova, G. Danailova, J. Radičkova, S. Stratieva a i., pripravil viacero antológií z bulharskej literatúry (Chvíľa Slnka, 1976; Verše proti smrti, 1980; Nepokojné leto, 1983). Z ruštiny preložil výber z poézie A. Bloka Verše o prekrásnej dáme (1972) a V. Chlebnikova A rukou ukážeme na Slnko (1977). Ako scenárista a libretista spolupracoval s rozhlasom, televíziou, filmom a divadlom, knižne vydal dramatickú kompozíciu o G. Dimitrovi Väzeň č. 8085 (1983). Vo vedeckovýskumnej oblasti sa zaoberal problematikou bulharsko-slovenkých kultúrnych a literárnych vzťahov, ktoré spracoval v monografiách Slovenské literárne pohľady na bulharský juh 1867 – 1878 (1978),Slovensko-bulharské literárne vzťahy 1826 – 1918 (1985),Recepcia ako tvorba (2003), bulharskú poéziu na prelome 19. a 20. storočia priblížil v knihe Bulharská básnická moderna (1972).
Spomienková monografia o autorovi:
Najväčšmi znejú tichá. Ján Koška 1936 -- 2006 (Bratislava-Sofia 2011; autori: Christina Balabanova, Mária Bátorová, Ivan Dorovský, Igor Hochel, Ján Jankovič, Hana Košková, Mária Kusá, Ivo Pospíšil, Viera Prokešová, Dimitar Stefanov a Milan Žitný)
