Ján Marták študoval v rokoch 1919 – 1925 na gymnáziách v Trenčíne a v Novom Meste nad Váhom, 1925 – 1931 filozofiu, slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po základnej vojenskej službe od roku 1933 pôsobil v Matici slovenskej v Martine: 1933 – 1940 referent Literárnohistorického a Pedagogického odboru, 1940 – 1944 tajomník. V rokoch 1944 – 1945 s prestávkou riaditeľ a dramaturg Slovenského komorného divadla v Martine, účastník SNP, 1944 – 1945 žil v ilegalite. V roku 1945 krátko pracovník Povereníctva školstva v Košiciach, 1945 – 1959 správca Matice slovenskej v Martine, 1959 – 1968 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, 1968 – 1972 opäť správca Matice slovenskej v Martine, od roku 1972 žil na dôchodku v Bratislave. Ako literárny historik sa zameral na výskum obdobia slovenského romantizmu, zaujala ho najmä osobnosť Jána Botta, čo vyvrcholilo v roku 1955 vydaním básnikovho súborného diela s obsiahlou štúdiou. Okrem toho publikoval viac štúdií o štúrovskej literárnej Levoči (Útok na spisovnú slovenčinu roku 1847/48 a jeho cieľ, 1938). Bol recenzentom pôvodnej slovenskej i svetovej literatúry pre deti a mládež. Venoval sa slovenského ochotníckemu divadlu, napísal monografiu Ochotnícka činohra 1918 – 1944 (1965). S manželkou M. Rázusovou-Martákovou preložil viacero diel svetovej dramatickej tvorby (E. Rostand, V. Hugo, E. Verhaeren) a operných libriet, r. 1953 pre potreby ochotníkov upravil veselohru J. Chalupku Kocúrkovo… Do literárneho diania zasiahol aj ako redaktor, redigoval detský časopis Slniečko, knižné edície Čítanie študujúcej mládež a Dobré slovo, Spisy Martina Rázusa a i.
