Ajjedna zdvoch kníh Jána Martona (1979) zroku 2013 – Atentát natmu –, ktorá vyšla vHiraxovom vydavateľstve, má naprebale ilustráciu – zrejme má ísť oportrét básnika (autor Juraj Vačko). Autorský profil vknižke má zároveň deklarovať autenticitu textu, integritu života autora ajeho tvorby apriblížiť text kmimotextovej realite osobnosti autora, dištancujúceho sa od výlučne básnickej komunikácie, čo možno čítať akomarketingovú stratégiu – zaujať primárne nečitateľov/-ky poézie. PodMartonovým profilom jenavyše propagačný text – Hiraxov citát, vktorom saznova zdôrazňuje autenticita básnickej výpovede: „Verím každému Martonovmu veršu. Viete prečo? Lebo hopoznám ajosobne.“. Marketingové pretláčanie autentickosti kontrastuje s výraznou neautentickosťou, štylizáciou textu alyrického subjektu.
Ivana Hostová: A všetko vtáctvo nasýtilo sa ich tiel.(Slovenská nedebutová poézia 2013). In: Knižná revue 14-15/2014
Eskimák na korze (HladoHlas) je druhou zbierkou básní Jána Martona (1979). Kvalitatívne ju tiež možno radiť do prechodnej kategórie. Knižka je rámcovaná celkom „nebarbarsky“ – začína sa venovaním otcovi a na zadnej strane obálky končí Martonovým „Opatrujte sa a dávajte na seba pozor.“Vo vnútri je však vyšperkovaná obrazmi pekla, potrebou provokatívne používať náboženské symboly, unavenými vulgarizmami: „Ja a v nebi?!? Piči! Aké nespravodlivé“(s. 17), sexuálnymi a krčmovými scénami: „ožratý som šťal do snehu / pred šenkom tvoje meno“(s. 17). Zo zbierky ako celku najviac vystupuje výrazná autoštylizácia lyrického subjektu do pozície „nepoddajnej duše“ (s. 35). Svoj rebelský postoj vyjadruje nielen k bežnej poetickej lexike, ale aj k frazémam či zdravému životnému štýlu. Text je tak zmesou tínedžerskej sentimentálnosti a silných rečí, nie nepodobnej tomu, čo sa rozumie pod emo štýlom: „a ja som na kolenách / v bolestiach pod vlastným krížom // lepil sekundovým lepidlom krídla // mojich ošúchaných anjelov // ... // ktorí čakali na teba“(s. 23). Kompozične sú básne vypointované, miestami banálne, miestami celkom pôsobivo a inokedy úplne nasilu. Hlavnou témou väčšiny textov je láska – túženie po nej, spomienky na ňu, vyznania. Estetická nosnosť obrazov je nízka: „voda sa ti šmýkala po vlasoch / ako trpaslík po steble trávy“(s. 60), na mnohých miestach nachádzame klišé a banálne konštatovania. Celkové vyznenie zbierky je teda čiastočne „barbarsky“ rebelské a čiastočne sentimentálne pesničkárske.
Ivana Hostová: Tvorba ako hľadanie a (najmä) strácanie čitateľa (Slovenská nedebutová poézia 2010). In: Knižná revue 14-15/2011
Martonovým základným výpovedným gestom jenonkonformizmus, celá zbierka (Život nie je pes, je to suka) savyznačuje provokatívnou, výstrednou blasfémiou, nihilizmom, skepsou adekadenciou. Vponovembrovej, resp. široko chápanej súčasnej slovenskej poézii tento postoj apoetiku najmarkantnejšie reprezentovali svojou tvorbou Ivan Kolenič aJozef Urban. Otázne je, či anakoľko presvedčivým spôsobom sa ponich dá ešte rozvíjať tento druh „poetiky nonkonformizmu“ – či nevyznie takáto poézia už lenako „neškodná“ maniera, strojené, prázdne gestom
Debutujúci Marton – tak saaspoň zdá, je vosvojej básnickej i ľudskej nekonformnosti askepse autentický, vhre jejeho vlastná životná skúsenosť, osobne zakúšaná „trpkosť“, ktorú dokáže náležite vyjadriť. Marton kladie evidentne dôraz práve naautentickosť – ozajstnosť v živote i v poézii.
Zoltán Rédey: Veľa zbierok, málo poézie. In: Knižná revue 14-15/2010
