��������

Ján Mišianik študoval v rokoch 1926 – 1934 na gymnáziu v Levoči, klasickú a slovanskú filológiu na Karlovej univerzite v Prahe, v rokoch 1938 – 1940 na univerzite v Bratislave. V rokoch 1939 – 1943 bol pracovníkom Univerzitnej knižnice, v rokoch 1943 – 1950 riaditeľom Knižnice SAVU, v rokoch 1948 – 1950 vedúcim sekretariátu SAVU, od roku 1950 vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAVU a od roku 1953 Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Venoval sa najstaršej slovenskej literatúre od veľkomoravských čias do obdobia osvietenstva. Diela: Dejiny staršej slovenskej literatúry (1958), štúdia o periodizácii staršej literatúry (1957), Dejiny slovenskej literatúry (1960),��Pohľady do staršej slovenskej literatúry (1974),��Antológia staršej slovenskej literatúry (1964), z latinčiny preložil Maurovu Legendu o sv. Svoradovi a Benediktovi (1998) a texty ďalších autorov (G. Balašovic), zo staroslovienčiny bol spoluprekladateľom �ʰ��Dz���������.��Autor príručiek Dejiny levočského kníhtlačiarstv����(1945),��Dejiny knižníc na Slovensku ����Dejiny písma, knihy a kníhtlače (obe 1956). V roku 1944 redigoval bibliografický mesačník Literárne zvesti a vydal doplnky a opravy k Riznerovej Bibliografii (1946).