Ján Okáľ po absolvovaní učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach pôsobil v rokoch 1936 – 1939 ako učiteľ v Hubovej, 1939 – 1940 bol osvetovým referentom Matice slovenskej v Martine, 1940 – 1945 pracovníkom kultúrneho a osvetového oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave, pre ktoré napísal publikáciu Kultúrne pomery v SSSR (1941). Od jari 1945 žil v emigrácii, účinkoval v Rakúsku, Nemecku, 1945 – 1950 v Taliansku, 1946 – 1949 bol tajomníkom Ústredia sociálnej starostlivosti o slovenských emigrantov v Európe so sídlom v Ríme, 1950 odišiel do USA, kde v roku 1951 – 1956 pôsobil ako redaktor Slováka v Amerike, 1951 – 1958 Literárneho almanachu Slováka v Amerike vo Whitingu a neskôr v Middletowne, 1979 – 1990 Bulletinu Svetového kongresu Slovákov. Na Slovensku vydal tri knihy veršov (Nehnem sa, Nedožité chvíle, Ľúbosť, 1942 – 1944); písal aj knižky pre deti (Najkrajšia pesnička, 1940;O vrabčiakovi Čvirikačovi a iné rozprávky, 1944). Exilová básnická tvorba (Voda a víno, 1970;Cielito lindo, 1972; Nedoručené pohľadnice, 1973;Variácie na štvorveršia Omara Chajjáma, 1980;Žalm nad hrobom sv. Cyrila, 1995 a i.). Autor životopisnej monografie Dr. Jozef G. Cincík – pútnik dvoch svetov (1980), spomienkových prác Leto na Traune (1986),Výpredaj ľudskosti (1989); pripravil publikáciu Janosik. A Carpathian saga (1954). S J. Špetkom zostavil pamätnicu svetového festivalu slovenskej mládeže Slovensko, otčina moja (1983).
