ղľáԾ
Jozef Miloslav Hurban bolspisovateľ, politik, kňaz. Narodil 19. marca 1817 v Beckove. Študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu (1830 – 1840). Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Za kňaza bol vysvetený v roku1840. Ako evanjelický kaplán pôsobil v Brezovej pod Bradlom, od roku1843 ako farár v Hlbokom. V roku1840 získal titul PhDr., ThDr. h. c. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal 4 dcéry a 5 synov.
Jozef Hurban stál na čele slovenského literárneho a verejného života takmer polstoročie (od roku1835). Bol nekompromisný bojovník za národné práva Slovákov. Spolu s Ľudovítom Štúrom boli najaktívnejšími členmi Spoločnosti česko-slovenskej a neskôr, po jej zrušení aj Ústavu reči a literatúry československej. 24. apríla 1836 sa zúčastnil stretnutia mládeže na Devíne, kde prijal slovanské meno Miloslav. Organizoval tiež prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti, čím prispieval k šíreniu osvetu medzi slovenských obyvateľstvom. V tomto období bol stúpencom Jána Kollára a svoje diela písal v biblickej češtine.
V júli 1843 sa uskutočnilo jeho stretnutie na fare v Hlbokom so Štúrom a Hodžom, kde prijali spoločnú dohodu o prijatí stredoslovenského nárečia za základ celonárodného spisovaného slovenského jazyka. Novú spisovnú slovenčinu uviedol už v druhom vydaní almanachuٰ(1844),hoci Štúrova kodifikačná gramatika vyšla až o dva roky neskôr. V tom istom roku sa stal zakladajúcim členom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolkuղٰí.
V rokoch 1848 – 1849 bol jednou z hlavných postáv Slovenského povstania. Na jeho fare v Hlbokom sa 18. marca 1848 uskutočnila porada slovenských národovcov, kde vznikol plán mítingov. 28. apríla 1848 sa v Brezovej pod Bradlom konal veľký národnorevolučný míting, kde bol vyhlásený národný program, tzv.Nitrianske žiadosti.V máji toho istého roku na zhromaždení v Liptovskom Mikuláši prijali predstavitelia národného revolučného hnutia celonárodný program, tzv.Žiadosti slovenského národa. Bol autorom regionálneho programu Nitrianske žiadosti.Hurban bol publicistom týchto revolučných rokov. Napísal básneBije zvon slobody! Bratia Slováci!
Štátne úrady a peštianska vláda vydala na Hurbana zatykač, bol nútený odísť do českých krajín. Na Slovanskom zjazde v Prahe sa snažil o prijatie princípov demokratickej rovnosti a ústavnosti pri riešení štátoprávneho postavenia jednotlivých národností v rámci monarchie. Zúčastnil sa i pražského povstania a po jeho potlačení spolu so Štúrom odišiel do Chorávtska a neskôr do Srbska.Odtiaľ naďalej pracoval na podpore slovenského revolučného hnutia. V rokoch 1848 a 1849 bol jedným z hlavných organizátorov a vodcov slovenských dobrovoľníkov, ktorí bojovali s podporou a účasťou Čechov na strane cisárskych armád. Po víťazstve kontrarevolúcie v Rakúsku, v čase neoabsolutizmu, bol pod policajných dohľadom a odstavený od politického života, bolo mu znemožnené vydávanie periodík. Zameral sa na teologické štúdium a náboženskú spisbu.
Po páde Bachovho absolutizimu koncom 50. rokov sa začal znovu aktívne zapájať do národnej politiky a tiež do literatúry. Bol spolutvorcomMemoranda národa slovenského(1861), ktorý odovzdal na Ministerstve vnútra vo Viedni, ako člen momorandového výboru, vyslanectva. Bol hlavným obhajcom Daxnerovej koncepcie štátoprávneho riešenia slovenskej otázky. Taktiež sa stal zakladajúcim členomMatice slovenskej.
Po neúspechu memorandových akcií sa začal venovať cirkevno-politických otázkam. Vystupoval proti princípom rakúsko-maďarského vyrovnia a uhorského národnostného zákona z roku 1868. Za články (Čomu nás učia dejiny?, Pravidvé slovo) a článok vCirkevných listochbol väznený a finančne pokutovaný. Na protest proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej vydal ďalší ročník almanachuNitra(1876 – 1877) v češtine, na znak tradície literárnej jednoty československej a obnoveniu spoločného jazyka. Tento počin nenašiel priaznivú odozvu ani medzi jeho najbližšími spolubojovníkmi za slovenskú rovnoprávnosť.
Spracoval rozsiahly životopisĽudovíta Štúraa historické pojednania o slovenskom povstavní v roku 1848. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.
J. M. Hurban prispieval do mnohých periodík (Hronka, Květy, Slovenskje národňje novini, Orol tatranský, Národné noviny, Víděnský denník, Slovenské novinys prílohouSvětozor, Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Černokňažník, Sokol, Letopis Matice slovenskej, Slovenské pohľady, Česká včela, Slovanský pozorník, Jahrbücher für slawiche Literatur,ԲٰConcordia; Lipa, Slovenská čítanka, Tábor, Ruch, Slovník naučný, Evanjelické cirkevné noviny, Stráž na Sione, Cirkevné listy;pravdepodobne aj do viedenských peštianskych a záhrebských novín).
Písal literárno-historické štúdie, kritiky, recenzie, úvodníky, fejtóny, komentáre, správy i glosy. V príspevkoch sa zaoberal slovenskou i slovanskou národnou prítomnosťou i minulosťou, otázkami školskými, kultúrnymi, národnoobrannými, politickými, ľudovýchovnými, osvetovými, cirkevnými, filozofickými a inými. Hurbanov novinársky záujem, ako aj jeho literárna práca sa dotýkali predovšetkým slovenského života. Je autorom poézie, prózy, spisov (Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných;Slovensko a jeho život literárny,1972; Životopisy a články, 1973;Od Silvestrado Troch kráľov, 1975;Svadba kráľa veľkomoravského, 1975;Slovenskí žiaci,1976), literárno-historických a cirkevno-historických prác (Unia čili spojení lutheranů s kalviny v Uhrách, 1846;Zněuctění památky Dra Martina Luthera,1846; Nauka náboženství křesťanského, 1855;Cirkevní světlo ve tmách času přítomného, 1860;Cirkev evanjelicko-lutheránska v jejich vnitřních živlech a bojích na světe, 1861 – získal zaň doktorát z teológie na lipskej univerzite;Die Kirchenparteien und die Kirche,1861;Svědectví pravdy sedmi starších cirkve ev. a v. Něm lupčanské, 1863;Sedm hromů, 1864;Dra Martina Luthera malý katechizmus, 1868;O vývině řádneho manželstva a jeho se zásadně chovati má cirkev evanjelicko-luteránska v krajine, v ktoré je platný rychářsky sobáš?, 1873;Slovo Páně zůstáva na věky,1890).
ʴé
Piesne nateraz. Viedeň 1861.
Básně apísně československé. Bratislava 1930.
ʰó
Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě avČechách. Pešť 1841.
Svatoplukovci aneb Pád říše velkomoravské. Praha 1845.
Ҵdzٳš. Praha 1861.
á. Martin 1889.
Slovenskí žiaci. Praha 1934.
Korytnické poháriky. Bratislava 1987.
Svadba kráľa veľkomoravského. Bratislava 1975.
Literárnohistorické diela
Životopis Benjamína Pravoslava Červenáka. Pešť 1844.
Karel Štúr. Skalica 1851.
Pán Daniel Lichard jako mstitel smrti Kollárovej. Skalica 1852.
Viliam Pauliny-Tóth ajeho doba. Martin 1877.
Ľudovít Štúr 1 – 4. Martin 1928 – 1944.
Ľudovít Šúr – Rozpomienky. Bratislava 1959.
Slovensko ajeho život literárny. Bratislava 1972.
Cirkevno-historické diela
Zneuctění památky Dra Martina Luthera. Bratislava 1846.
Unia čili spojení lutheránů skalvíny vUhrách. Budín 1846.
Nauka náboženství křesťanského. Skalica 1855.
Cirkevní světlo vtmách času přítomného. Pešť 1860.
Cirkev evanjelicko-lutheránska vjejich vnitřních živlech abojích na světe. Skalica 1861.
Die Kirchenparteien und die Kirche. Leipzig 1861.
Svědectví pravdy sedmi starších cirkve ev. a. v. něm. lupčanské. Viedeň 1863.
Sedm hromů. Viedeň 1864.
Dra Martina Luthera malý katechizmus. Skalica 1868.
Ovývině řádneho manželstva ajako se zásadně chovati má cirkev evanjelicko-luterárnska vkrajine, vkteré je platný rychtářsky sobáš? Skalica 1873.
Slovo Páně zustáva na věky. Ružomberok 1890.
Publicistika
České hlasy proti slovenčine. Skalica 1846.
Slovo ospolkoch miernosti aškolách nedeľných. Banská Bystrica 1846.
Bratia, Slováci! Viedeň 1848.
Hlas zo Slovenska ocentralizácii afederácii. Viedeň 1851.
ý
Od Silvestra do Troch kráľov. Bratislava 1954.
Obrazy zo života. Bratislava 1956.
Životopisy ačlánky. Bratislava 1973.
Od Silvestra do Troch kráľov. Bratislava 1975.
Výber zdiela I – III. Bratislava 1975 – 1976.
Dielo 1 – 2. Bratislava 1983.
Prózy ačlánky. Bratislava 2014.
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol politik, významný organizátor slovenského národného hnutia akultúrneho života v19. storočí, bojovník za práva Slovákov, vedúca osobnosť Slovenského povstania roku 1848, priekopník slovanskej vzájomnosti. Výrazne zasiahol do slovenskej kultúry ako prozaik, literárny kritik, historik, vydavateľ, redaktor a novinár. Pre slovenské národné hnutie ho počas štúdia na evanjelickom lýceu vBratislave získal Ľudovít Štúr aodvtedy patril kjeho najvernejším stúpencom. Ako devätnásťročný sa zúčastnil roku 1836 pamätného výstupu na Devín, kde prijal slovanské meno Miloslav. Po ukončení štúdia bol najprv kaplánom vBrezovej pod Bradlom, neskôr štyridsať päť rokov pôsobil ako farár vHlbokom. V40-tych rokoch vBrezovej pod Bradlom avHlbokom ivblízkom okolí organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy aspolky miernosti (spolky bojujúce proti alkoholizmu). Druhý ročník almanachu Nitra, ktorý vydával, vyšiel roku 1844 ako prvá publikácia v novej spisovnej slovenčine, dva roky pred vydaním Štúrových kodifikačných príručiek. Nová slovenčina sa stala dôležitým nástrojom pri vytváraní národnej jednoty abola hlavným prostriedkom šírenia osvety, vzdelanosti akultúry pre široké masy národa. Vtejto slovenčine vychádzal v rokoch 1846 – 1852 časopis Slovenské pohľady, ktorý roku 1881 obnovil jeho syn Svetozár Hurban Vajanský aodvtedy vychádza nepretržite ako jeden znajstarších literárnych časopisov vEurópe. Počas revolúcie 1848/49 bol spolu sĽudovítom Štúrom hlavný organizátor národnorevolučného anárodnooslobodzovacieho hnutia. Na ľudovom zhromaždení vBrezovej pod Bradlom 28. apríla 1848 vyhlásil Žiadosti slovenského národa vstolici Nitrianskej shlbokým demokratickým, sociálnym anárodným posolstvom. Na Slovanskom zjazde vPrahe roku 1848 sa zasadzoval za riešenie štátoprávneho postavenia slovanských ainých národov v habsburskej monarchii na princípe demokratickosti arovnosti. Počas júnového pražského povstania roku 1848 sa zúčastnil na bojoch na barikádach. Od jesene do leta 1849 jeden zorganizátorov apolitických vodcov slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za sociálne anárodnostné práva Slovákov. Stal sa spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenskej národnej rady, prvého slovenského národnopolitického orgánu. Po potlačení revolúcie bol odstavený zpolitického života ažil pod policajným dozorom. Po páde Bachovho absolutizmu sa znovu zapojil do národného apolitického hnutia. Bol jedným zhlavných rečníkov na memorandovom zhromaždení roku 1861 azakladateľ afunkcionár Matice slovenskej. Vtomto období vydával časopis Cirkevné listy. Za svoju publicistickú činnosť bol aj väznený.
Napísal viacero historických románov (Svadba krále velkomoravského, Svatoplukovci aneb Pád říše velkomoravské aOlejkár), próz zo súčasného života (Prítomnosť aobrazy zo života tatranského, Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov) acestopisov (Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě avČechách, Prechádzka po považskom svete). Dielom Slovensko a jeho život literárny položil základy modernej slovenskej literárnej historiografie.
Jozef Miloslav Hurban bol už šiesty rok vBratislave aešte nebol členom Štúrovho krúžku. Raz ho Štúr postretol podvečer na ulici aopýtal sa ho:
„Akože, cvičíte sa vslovenskej reči? Vy máte dobré schopnosti.“
Hurban zarazený mlčal. Štúr mu pomohol, opýtajúc sa ho:
„Vy ste Slovan, či nie? Apriateľ Juraja Záborského?“
„Áno, ja som Slovák aJurko je môj priateľ,“ odpovedal akosi nesmelo Hurban.
„Máte hodného priateľa vJurkovi Záborskom. Vy hádam aj pracujete sním? Len sa ho pridŕžajte anavštívte imňa. Dobrú noc!“
Tento krátky rozhovor stačil, aby Ľudovít Štúr úplne získal Hurbana pre slovenskú vec. Keď Hurban prišiel domov, mal plnú hlavu myšlienok. Sedel dlho do noci ana druhý deň ráno zaniesol Štúrovi svoje slovenské verše. Aod tých čias nemal Štúr horlivejšieho žiaka nad neho.
(/Hurban/ Zaváté ale nezapomenuté listí. Sokol 1862, 7 – Július Bodnár: Dr. J. M. Hurban)
Jozef M. Hurban hneď po príchode na Brezovú ako novopečený kaplán mal ísť spovedať do Baranca. Rozmýšľal, ako to odbaviť. Zamyslenie azmätenosť zbadal ikostolník Ábel, ktorý ho začal posmeľovať:
“Dvojctihodný pán tatíčku, nech sa ništ neboja, však im to Pán Buh pomôže.“
Nevedel, čo má hovoriť chorému, preto hovoril obiedach národa aonádeji vBohu. Zmätený bol ipri prvom vystúpení, pri prvej kázni na Brezovej, najmä vúvode kázne. Pamiatka toho dosiaľ žije na Brezovej.
(Štefan Osuský: Filozofia Štúrovcov II)
