Julo ZBOROVJAN v r. 1934 – 42 študoval na gymnáziu v Prešove, 1943 – 45 právo na Slov. univerzite v Bratislave, 1948 – 50 absolvoval Pedagogickú fakultu v Košiciach, napokon popri zamestnaní dokončil štúdium pedagogiky dospelých a osvety na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove (1971). Po štúdiách pôsobil nepretržite ako tajomník a dramaturg Št. divadla v Košiciach. Debutoval zbierkou ԳíԲ (1937). Nasledovali zbierky Hviezdy sa blížia (1941), Ľúbostne krutá (1944), Bludička moja pieseň (1946), Momentky (1968),Výmena stráží (1945). Pamiatke sv. Cyrila venoval básnickú skladbu Za žiarou slova (1970, Rím). Časť jeho tvorby poznačila vážna choroba, pobyt v tatranských sanatóriách ho roku 1945 inšpiroval na napísanie poémy Tatranská elégia (1974). Vyšla mu ešte zbierka ѱú (1971) a posmrtne Prehovor, srdce (1977). Písal aj verše pre deti: Slávik a ruža (1947), O dvanástich mesiačikoch (1953), Rozprávočka spoza kríka zo života medvedíka (1958). Pre deti napísal aj hry Čarovná bylinka, Slávik a ruža (obe 1947), Koza rohatá (1951), Ako Filúz gajdoval v nebi, v pekle, na zemi (1972). Príležitostne sa ako dramaturg venoval dramatizáciám a úpravám literárnych diel pre potreby divadla. Zdramatizoval Kalinčiakovu šٲá (1955), detské rozprávky Dzáľ (1964) a Zhavranelí bratia (1967), upravil Záborského drámu Alžbeta Báthoryčka (1969), prózu prekladal z češtiny a maďarčiny.
