Juraj Andričík knižne debutoval básnickou zbierkou Vstupovanie na zem (1970), v ktorej – takpovediac v rúfusovskej tradícii – rozohral pôsobivú, harmonizujúcu reflexívnu lyriku obraznosť vidieckeho chotára i etnika, roľníckeho stavu, jeho etiky i spôsobu života. Rozpornejšie stvárnil zážitkový svet lyrického hrdinu v druhej básnickej zbierke Neznelé spoluhlásky (1973), kde cez tému domova obklopeného prírodou stvárňuje aj civilizačné rozmery lásky a, na druhej strane, intimitu jej prežívania. Tretiu básnickú knihu s charakteristickým titulom DZá (1985) básnicky moduluje znepokojenie možnosťou vojnovej apokalypsy gnómicko-esejistická reflexia motívov ľudskej dôstojnosti v kontraste – opäť – s konzervatívno-roľníckou harmóniou života. Do rodného kraja sú zasadené aj príbehy jeho kníh pre deti Plamienok Cesta k slnku, ktoré sú nepatetickým holdom prírode rodného kraja. Personifikáciou prírodného sveta v krátkych príbehoch dospieva k harmonizujúcemu zobrazeniu človeka prostredia, ktoré ho obklopuje. Literárnu skúsenosť z vlastnej básnickej i prozaickej tvorby využil v oblasti prekladu zo slovanských jazykov. Prekladá poéziu, prózu i odbornú literatúru zo slovanských jazykov – z ruštiny (A. Platonov, M. J. Lermontov i.), bieloruštiny, ukrajinčiny (V. Stefanyk, J. Hucalo, V. Ševčuk, B. Olijnyk, V. Korotyč i.), poľštiny (K. K. Baczyński, B. Leśmian) angličtiny. Je autorom viacerých rozhlasových televíznych pásiem.
Peter Valček
