Juraj Hodál v rokoch 1900 – 1908 študoval na gymnáziu a v seminári v Nitre, 1908 – 1912 katolícku teológiu na univerzite v Budapešti, dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1926 promoval). V rokoch 1912 – 1922 pôsobil ako r. k. kaplán v Považskej Bystrici, Dolnej Súči, Zákopčí, Malej Hradnej, Bytči a v Žiline, 1922 – 1926 tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, 1926 – 1945 prof. na gymnáziách v Bratislave, kde po roku 1945 účinkoval ako duchovný. V prvom období sa venoval literárnej histórii, autor monografie Ján Hollý (1923), monografickej štúdie o E. Brestenskej (1943). V jeho vedeckom výskume však dominovala história, zaoberal sa st. slov. dejinami, osobitne veľkomoravským obdobím v monografiách O pohanskom náboženstve starých Slovákov, O praobyvateľoch dnešného Slovenska (obe 1925), Prehľad dejín slovenského kniežatstva počas moravského nadpánstva (1926),Z minulosti Slovenska (1928),Kostol kniežaťa Pribinu v Nitre 1930) a Kostol Pribinov v Nitre v pravom svetle (1933). Po komunistickom prevrate od r. 1948 bol z vedeckého života vylúčený, jeho práce z tohto obdobia ostali v rkp. (Slovensko v období Veľkej Moravy, Život sv. Svorada a Benedikta a i.).
