Do literárneho života vstúpil ako autor básní, krátkych próz, fejtónov literárnych, divadelných výtvarných kritík v dennej tlači, literárnych časopisoch najmä rozhlase. Básne publikoval už v školskom časopise Prameň, neskôr v Slovenskom týždenníku, Slovenskej slobode, Slovenských hlasoch, Plameni Tvorbe. Jeho prvotina Mŕtve mesto (1942) však nenašla vydavateľa. Debutoval básnickou zbierkou Dych tejto zeme. Prejavil sa v nej ako autor silného sociálneho cítenia obrazného videnia, poznačeného poetikou symbolizmu poetizmu. Tematickou motivickou orientáciou zbierky je predovšetkým rodný Zemplín s jeho ľudom prírodou. V nasledujúcej zbierke Hlboké leto pokračuje v rozvíjaní ťažiskovej témy domova, doplnenej reminiscenciami na domov, vojnové roky očarenie ženou. Verný hlas a Od obzoru po obzor sú zbierkami občianskej lyriky, v ktorých autor konfrontuje minulosť s prítomnosťou poukazuje na širšie obzory doby technických zázrakov i na tienisté stránky modernej civilizácie. Do prostredia rodného kraja sa vrátil v básnických zbierkach Prstom po okne Cesta pešky. Necitlivé zaobchádzanie s prírodou rezonuje v knihe Modré oči jesene, Bratislava so svojou blízkou i vzdialenejšou históriou dominuje v zbierke Preludy leta. Ako lyrický cestopis možno charakterizovať zbierku Hudba diaľok, do ktorej autor zaradil verše inšpirované cestami po Európe. Téma očarenia rodnou krajinou prevažuje v zbierke ŽdzٴDZ辱, tentoraz vo veršoch spomienkového charakteru životnej súvahy s prekvapujúcou schopnosťou nadhľadu irónie, čím sa Padova poézia obohacuje o nové polohy. V bibliofilsky vydanej zbierke Hudba prameňov vyznal sa zo svojho vzťahu ku Košiciam. Kniha Rieka svetla pokračuje v línii charakteristickej pre jeho celú tvorbu – vzdávať hold ľudskej dôstojnosti harmónii života. Výber z Padovej básnickej tvorby vyšiel pod názvom ČčDZské humná. Kniha prináša reprezentatívny prierez básnickej tvorby od polovice 50. rokov po polovicu 80. rokov 20. storočia. Výpočet básnických kníh nateraz uzatvárajú zbierky Nahnuté klasy a Ešte raz. Juraj Pado je aj autorom monografie Potreba básne o básnickej tvorbe Jána Kostru, ako aj viacerých príručiek na vyučovanie literatúry v stredných školách. Prekladá poéziu drámu z češtiny (I. Olbracht i.), poľštiny, nemčiny (J. W. Goethe, F. Schiller i.), ruštiny (M. J. Lermontov i.) francúzštiny.
