Juraj Šípoš zanechal po sebe dielo, ktoré by nemalo upadnúť do zabudnutia zviacerých dôvodov. Okrem umeleckej hodnoty zaujme vnašich novodobých literárnych dejinách aj autorov ľudský príbeh
Stretávame sa občas snázorom, že vslovenskej literatúre druhej polovice dvadsiateho storočia je – vporovnaní so susednými literatúrami – málo disidentov. Životný aj básnický príbeh Juraja Šípoša takýto názor koriguje. Tento autor vmladom veku (v roku 1979, krátko po maturite) zareagoval na normalizáciu tak, že emigroval. Vneprítomnosti bol za nedovolené opustenie štátu odsúdený na dva roky väzenia. VAustrálii ťažko ochorel a po dvoch rokoch pobytu v emigrácii sa rodičom Juraja Šípoša podarilo dosiahnuť jeho návrat. Zlý zdravotný stav ho zachránil pred okamžitým nástupom trestu. Na zmenu trestu znepodmienečného na podmienečný malo potom vplyv aj to, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ mu vroku 1986 vydalo zbierku básní. Vjej názve Pod južným krížom si každý hneď mohol všimnúť, že slovo „južný“ je napísané smalým „j“. Ten názov nesignalizoval iba život pod súhvezdím Južný kríž – ale aj osobný básnikov južný kríž. Bola to nielen básnicky, ale aj ľudsky silná výpoveď, zrodená nielen zautorovho talentu, ale aj zjeho utrpenia.
Podobnú ľudskú skúsenosť nájdeme aj vjeho poéme Aperitív na modrej planéte. Vydalo ju opäť vydavateľstvo Slovenský spisovateľ (v rovnomennom súbore poém, zaradenom do edície Kruh milovníkov poézie) v roku 1988. Tu už bola autorova skúsenosť pretavená do žánru sci-fi. Doslovenskej poézie sa takto dostalo čosi úplne nové a aj pre jej budúcnosť neobyčajne inšpiratívne.
Po náhlej smrti Juraja Šípoša sa ukázalo, že v rukopise mal pripravenú do tlače aj tretiu básnickú zbierku Eliášov oheň – a takisto pozoruhodnú zbierku poviedok The Love Beyond the Grave – Záhrobné milovanie, napísanú v anglickej aj v slovenskej verzii.
Tieto tri básnické diela a rukopisná zbierka poviedok však určite netvoria Šípošovo kompletné literárne dielo. Ako vynikajúci angličtinár písal básne aj po anglicky a publikoval ich vinternetových časopisoch. Vytvoril – vspolupráci spriateľom ilustrátorom – aj komiksový román, ktorý existuje len vniekoľkých privátne vyhotovených exemplároch.
Ktomu musíme pridať ešte jeho esejistickú tvorbu, publikovanú vinternetových časopisoch a takisto prekladateľské dielo: v roku 1989 mu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel výber z poézie ugandského básnika Okota p´Biteka Výčitky čiernych manželov a v roku 1991 v rovnakom vydavateľstve, v edícii KMP, antológia zen-budhistických kóanov Myšlienky písané do piesku. Navyše v rukopise zostal jeho už do tlače pripravený preklad staroindického spisu Devímáhátmya (Majestátna bohyňa).
