Karin Lászlová photo 1

Karin Lászlová

18. 2. 1922
ղí
—&𳾲; 10. 1. 2014
Leoben (Rakúsko)
ŽáԱ:
literatúra faktu, próza, scenáristika

Stručná charakteristika

Literárne začala tvoriť už počas štúdií – poviedky, reportáže, fejtóny črty publikovala vo viacerých slovenských novinách časopisoch. Knižne debutovala poviedkových súborom Ja tí druhí, v ktorom rovnako ako v nasledujúcich dvoch knihách poviedok Nenašla som ťa Nechoď mi do snov síce tematicky vychádzala z vlastných zážitkov z Povstania i z deportácie do koncentračného tábora, avšak ich hlavnou líniou je dramatický vzťah muža ženy. Hoci tieto knihy nedosahujú kvality niektorých dobových reflexií o mieste človeka v histórii v bytí, sú svojím kladením si otázok „ženského srdca“ často len jednostranných, niekedy až naivných, jednými zo základov nového sebauvedomovania žien, tým aj novej ženskej línie v našej próze. V období normalizácie sa autorke podarilo vyhnúť exponovaniu typických socialistickorealistických tém (predovšetkým tém budovateľských úspechov práce) poukázaním na dôležitosť intelektuálnejších povolaní, konkrétne lekárskeho, v knihách literatúry faktu Ženský lekár Skalpel krása. Nasledujúca kniha Stroskotanci života čerpá námet zo psychiatrickej liečebne, kniha Zhubné ilúzie zachytáva životné príbehy alkoholikov narkomanov, próza Životné križovatky predkladá široké spektrum ľudských osudov, s ktorými je človek neustále konfrontovaný. Psychologický román z čas kultu osobnosti Väzenie bez mreží vykresľuje rozvrat tragický zánik rodiny intelektuála, novela Manželstvo je lotéria hovorí o príčnách partnerského súladu i nesúladu. V knihách poviedok Akú chuť má život, V bludnom kruhu V rajskom zátiší zvýrazňuje dramatické pnutie medzi mužom ženou v súčasnosti. V románe Rozmarná hra osudu sa vrátila k zachyteniu osudov ľudí za komunistickej totality, ktorú tentoraz predstavila cez komorný príbeh univerzitného profesora. Podobne aj v románe Šero na scéne života hovorí o životných peripetiách nadaného vynálezcu jeho rodiny po februárových udalostiach, keď upadol do nemilosti. Aj v nasledujúcich prozaických knihách sa sústredila predovšetkým na zachytenie zážitkovo bezprostredne vnímanej súčasnosti; neprekročla v nich však rámec svojho expresívneho sentimentalizmu. Platí to nielen o knihách poviedok Vyzliekanie z kože, Premenlivé lásky, Odvrátená tvár lásky, Únik zo samoty č Aj duša volá SOS, v ktorých ponúkla čtateľom ďalšie krátke príbehy obyčajných ľudí, celým srdcom prahnúcich po naplnení túžby po láske porozumení, ale aj o románoch Príbeh jedného manželstva, A žiť sa musí ďalej, Srdce v tiesni, Kaleidoskop osudov, Pritúľ ma, šťastie a Všetkému vládne Eros. Je autorkou televíznych hier ʴDZí Zázračné prsty, pre rozhlas pripravila viacero literárno-dramatických pásiem.