Karol Wlachovský študoval v rokoch 1955 – 1958 na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave, 1958 – 1959 na Ekonomicko-inžinierskej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej, 1961 – 1969 slovenčinu a knihovedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1959 – 1961 pracovník v Slovenskej knihe, 1963 – 1968 redaktor Slovenských pohľadov, 1968 – 1990 edičný pracovník, zástupca šéfredaktora, riaditeľ vydavateľstva Tatran, 1990 – 1992 kultúrny radca ČSFR a riaditeľ Kultúrneho strediska ČSFR, 1993 – 1996 a 1999 – 2003 kultúrny radca SR a riaditeľ Slov. inštitútu v Budapešti, 1996 – 2006 prednášal na katolíckej univerzite v Pilíšskej Čabe, súčasne 1996 – 1999 na vysokých školách v Békešskej Čabe a v Segedíne, od 2003 na Pedagogickej fakulte Segedínskej univerzity, žije v Budapešti. Od 60. rokov kriticky glosoval medzivojnovú literatúru i tvorbu svojich súčasníkov, pričinil sa o vydávanie maďarskej literatúry na Slovensku ako editor i prekladateľ. Prekladal z maďarskej literatúry 20. storočia (G. Csáth, D. Kosztolányi, I. Mándy, G. Ottlik, J. Örkeny, M. Mészöly, A. Kertész a i.) i maďarských prozaikov žijúcich na Slovensku (L. Dobos, G. Duba, D. Monoszóly a i.), z ktorých v slovenskom literárnom kontexte udomácnil L. Grendela (preložil jeho 11 diel), pripravil výber z tvorby maďarských spisovateľov žijúcich na Slovensku pod názvom Biliard na pamäť niekoľkých hrdinov (1976). Z klasikov osobitnú pozornosť sústredil na dielo K. Mikszátha (editor jeho viacerých diel, preložil prózu Tvrdé kotrby. Horniaci a Horniaky, 2007). V knihe Belső vilagosság (1995) venoval pozornosť maďarskej literatúre najmä z pozície prekladateľa. Editorsky zostavil viaceré antológie slovenskej literatúry a napísal k nim doslovy a úvody. Slovensko-maďarské literárne i širšie kultúrne vzťahy v 20. storočia spracoval v monografii Köztes szerepben (2001); napísal polemickú štúdiu Literatúra na periférii alebo Rekviem za slovenskou literatúrou v Maďarsku? (2006 – 2007).
