Konečne som ho našiel v malej pražskej študentskej kaviarni, keď som ho pretým márne hľadal v pražských komunistických redakciách, v kruhu svojich priateľov v Bratislave, či v rýchlovlaku Praha--Bratislava. S pohľadom nekonečne dlhým sa díval z veľkého okna a prisadol som k nemu po hodine pozorovania, až keď som bezpečne spoznal, že človek s takýmto pohľadom o ničom dôležitom špekulovať nemôže.
Ja: Vaša biografia pane?
On: Dva tucty prežitých rokov neoprávňujú k životopisným výkladom i keď je k nim pridaný práve taký počet mesiacov. Biografie patria do "Pamätí" zaslúžilých šesťdesiatnikov.
Ja: Dozaista! Ale i v tom nedlhom živote sú dáta a veci hodné zaznamenania.
On: Prišiel ste pozde. Toto zaznamenávanie nebolo zanedbané. Z matrík, z policajných a súdnych relácií a z nacionálií sa možno dozvedieť, že interwievujete Ladislava Michala Novomeského, 27. decembra 1904 v Budapešti narodeného, z matky Irmy, rod. Príkopovej a z otca † Samuela, majstra krajčírskeho, príslušného do Senice na Slovensku, bývalého učiteľa t. č. redaktora, slobodného, nemajetného, bez náboženského vyznania, viac raz trestaného...
Ja: Povedal ste, že sa menujete Ladislav Michal, poznám vás však pod menom Laco Novomeský?!
On: Prvý ráz som zneužil poetickú licenciu, keď som si z núdze zvolil toto krstné meno. Nie som totiž jediný Ladislav Novomeský, který píše; nie je vylúčené, že tomu mazdazdanistickému farárovi Ladislavovi Novomeskému s času na čas nadávajú pre moje verše, isté však je, že mne veľmi často gratulujú "pre tie pekné, múdre úvahy", písané hoci na téma: "Život náš je hrášok-prášok, raz žijeme, milujme sa..."
Ja: S "Romboidom", ktorý vyjde na jar, budete maž za sebou dve knižky veršov. Prečo pracujete tak málo?
On: Ste vy ale ignorant nevšímavý! Naopak, pracujem dosť a dosť. Že nemá väčšina novej práce rýmov? Má ale všetky prvky lyrického zákonníka! Že nie sú kondenzované v knižkách? Všetky veci si zaslúžia lyrických prílepkov a básnickú pozlátku i keď ich význam smaže 24 hodín dňa, alebo i keď nie sú vôbec povšimnuté.
Ja: - - - -
On: - - - -
...potom sme odišli z malej pražskej študentskej kaviarne. On básnik a ja novinársky zpravodaj. Odišli sme spolu, v jednom jedinom tele...
