��������

Šimonove verše sa čítajú čisto a plynule, pričom sú do nich pôsobivo a absolútne nerušivo začlenené rýmy, asonancie i konsonancie a slovné hračky. Všadeprítomný je jemný humor, nostalgia a filozofujúci podtón. Autor sa neštylizuje, jeho výpovede vyznievajú spontánne a z nich vyplývajúce pointy sú nevtieravé, no čitateľa vedú aj k úvahám o tom, čo zostalo nevypovedané.