��������

Libuša Mináčová študovala v rokoch 1936 – 1944 na gymnáziách v Tisovci, Rimavskej Sobote a v Martine, v rokoch 1945 – 1949 francúzštinu a telesnú výchovu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v roku 1949 na Sorbonne v Paríži. V rokoch 1945 – 1946 pracovala ako referentka na Povereníctve informácií v Košiciach a v Bratislave, v rokoch 1948 – 1949 redaktorka a šéfredaktorka študentského časopisu Borba, v rokoch 1950 – 1957 reportérka a redaktorka Pravdy, v rokoch 1957 – 1959 Módy, v rokoch 1959 – 1962 redaktorka Kultúrneho života, v rokoch 1962 – 1963 Slovenky, v rokoch 1964 – 1970 Predvoja a Nového slova, v rokoch 1970 – 1987 šéfredaktorka Slovenky, od roku 1987 žila na dôchodku v Bratislave. Debutovala knihou poviedok Červená zástava (1954). Napísala cestopisné črty Pri brehoch Atlantiku (1957), zbierku poviedok Blato na ceste (1961), dvojnovelu Kvet v ohni (1962), romány Úspešný muž (1965),��Úspešný muž – Úspešná žena (1967), črtu Dvadsať rokov v ruksaku (1965), úsmevný príbeh Koniec automobilistky (1968), knihu venovanú pamiatke K. Šmidkeho Muž z obrazu (1971), cestopisy Všade stretnúť človeka (1973) a Hľadám ťa, mladosť (1977); autobiografický charakter ma Putovanie za nežnosťou (1975). Autorka knihy poviedok ��ú��������(1998), biografických príbehov Kamienky z Rimavy (2006). Ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov.