Maturoval na Vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne. V roku 1922 ho prijali na pražskú Umelecko-priemyselnú školu k profesorovi A. Hoffmannovi a F. Kyselovi. V pražskom prostredí, ktoré podstatne ovplyvnilo vývoj jeho umeleckej dráhy, sa stretol s ďalšou výraznou osobnosťou slovenskej maľby Mikulášom Galandom, s ktorým ho spájali okrem priateľstva i profesionálne záujmy, maľba, grafika, ale najmä ilustrácia. V roku 1927 sa vrátil na Slovensko a stál pri zrode ŠURKY, Školy umeleckého remesla, ktorá vznikla na princípoch BAUHAUSU (umelecká vysoká škola v Nemecku) v rokoch 1929-1938. Pričinil sa aj o zrod Vysokej školy výtvarných umení v rokoch 1949-1952. Ešte za svojho života ako jednému z mála umelcom sa podarilo zriadiť vlastnú galériu, otvorenú od roku 1969 v Ružomberku, jeho rodnom meste. Ľudovít Fulla patrí k zakladateľskej generácii slovenskej moderny. Svojou tvorbou dokázal, že výrazové prostriedky čerpané z ľudovej kultúry a ľudový motív v novom poňatí môžu vytvoriť slovenský variant európskeho umenia. V celej šírke jeho tvorby niet rozdielneho prístupu, či už ide o maľbu, grafiku, ilustráciu, alebo tapisériu. Cez fantastické a veselé príbehy zo života ožíva svet obyčajných dedinských ľudí rovnako na jeho obrazoch ako i v ilustráciách. Výrazná živá farebnosť typická pre Ľ. Fullu najmä v červených a žltých tónoch pripomína kroje liptovských vidieckych žien. Dekoratívny štylizovaný ornament sprevádzajúci ilustrácie zasa vzory z ľudových výšiviek. Jeho ilustrácie Slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, (dielo vyšlo v dvanástich cudzojazyčných mutáciách), alebo ľudových riekaniek a pesničiek Varila myšička kašičku sú i s odstupom času neprekonané. Ich jedinečnosť spočíva v dokonalej jednote výtvarného a slovesného štýlu. Fulla vniesol do ilustrácie, ktorá nemala na Slovensku také tradície ako napríklad v Čechách, svojský individuálny výraz, ktorý je najtypickejší v celostranových ilustráciách Slovenských ľudových rozprávok. Priestorovú ilúziu dosahuje plošnými prostriedkami. Radí dej do pásov nad sebou, akoy sa inšpiroval antickým umením, ktoré pozná len plošnú perspektívu. Jednoduché, skoro geometrické tvary ohraničuje ostrou čiernou linkou, ku ktorej radí typickú fullovskú farebnosť. Je to zdanlivo prosté, a predsa dáva fundament ilustrátorskej tradícii na Slovensku, lebo ho vytvoril výnimočný talent a vzácna osobnosť. Ako hold veľkému mastrovnmu umeniu Ministerstvo kUltúry SR zriadilo cenu Ľudovíta Fullu, najvyššie ocenenie za ilustrácie pre deti. Ľudovít Fulla dostal jedno z najvýznamnejších medzinárodných ocenení Čestný diplom H. Ch. Andersena v roku 1976.
