��������

Mária Topoľská študovala v rokoch 1925 – 1929 na učiteľskom ústave v Prešove. V rokoch 1929 – 1940 učiteľka na československej ľudovej škole v Gornej Mitropoliji v Bulharsku, v roku 1940 sa presťahovala na Slovensko do Hažlína pri Bardejove, kde ju zo školských služieb z politických dôvodov prepustili, venovala sa literárnej tvorbe, v roku 1944 sa presťahovala do Bratislavy. Po roku 1947 striedavo žila v Bratislave a v Sofii, kde jej manžel pracoval na československom veľvyslanectve. V rokoch 1947 – 1955 prekladala z bulharčiny, 1956 – 1964 redaktorka časopisu Slovenka, 1969 – 1973 opäť žila v Bulharsku, kde jej manžel bol riaditeľom československého kultúrneho strediska v Sofii, na dôchodku žila v Bratislave. Prvé novely zo života Slovákov v Bulharsku vychádzali od roku 1941 v Slovenských pohľadoch, neskôr vyšli súborne s názvom V putách zeme (1944), ďalšie pod názvom Jedovaté roky (1949). V 50. rokoch začala časopisecky publikovať aj verše pre deti, neskôr vyšli jej zbierky básničiek Pred spaním (1960), Modré nebo – letný deň (1970), Modrobiely svet (1974), Ráno na svete (1979), Zlaté leto (1983), Zelená pre žabku (výber z poézie pre deti, 1984). Z bulharčiny do slovenčiny preložila vyše 60 diel (I. Vazov, D. Dimov, S. Daskalov, K. Kalčev a i.).