��������

Mária Vyvíjalová v rokoch 1933 – 1937 študovala na českej nižšej škole Spolku Komenského a na umeleckopriemyselnej škole vo Viedni. V rokoch 1941 – 1944 pracovala v redakcii periodika Slovenská jednota v Nových Zámkoch a v Budapešti, 1945 sa stala redaktorkou Povereníctva informácií v kultúrnom oddelení čs. delegácie pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Budapešti. Po gymnaziálnej príprave v roku 1948 maturovala, 1948 – 1952 študovala históriu a latinčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. V rokoch 1952 – 1993 pôsobila ako vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV, od 1993 na dôchodku. Spolupracovala s odbornými a populárno-náučnými časopismi (Historický časopis, Slov. literatúra, Vlastivedný časopis, Naša veda a i.). Venovala sa problematike slov. národného obrodenia. Sústredila sa najmä na osobnosť prof. Juraja Palkoviča. Autorka  monografií  Juraj Palkovič (1968),��Slovenskje národňje novini (1972),��Mladý Ján Hollý (1975), práce Bernolákov autentický slovníček spred roku 1790 (1969), monografie Alexander Rudnay v kontexte národnoobrodenského hnutia (1998) a naposledy vydanej práci Matej Bel a idea občianskej spoločnosti (2001). Aktivitu osobností z bernolákovskej a štúrovskej generácie objasnila vo vyše 60 štúdiách publikovaných v odborných periodikách. Vydala básnické dielo a korešpondenciu vojvodinského slov. básnika Juraja Mučajiho (1969).