Marína Čarnogurská-Ferancová maturovala v roku 1957 na gymnáziu v Bratislave, kde v 60. rokoch študovala popri zamestnaní čínštinu na jazykovej škole, 1963 – 1969 sinológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1957 – 1963 pracovala ako detská zdravotná sestra, 1969 – 1972 bola internou ašpirantkou na Katedre filozofie Filozofickej fakulty UK, po politických previerkach pracovala v rokoch 1972 – 1990 ako pisárka anglickej obchodnej korešpondencie, po 1990 pôsobila v Literárnovednom ústave, od 1991 v Kabinete orientalistiky SAV. Už počas vysokoškolského štúdia sa špecializovala na výskum starovekých čínskych filozofických textov. Z ich veľkého množstva, ktoré preložila do slovenčiny, vyšiel knižne výber zo starovekých konfuciánskych textov pod názvom A riekol majster… (1977), s E. Bondym preložila a literárne zrekonštruovala pôvodnú formu originálu Lao-c’: O Ceste Tao a Jej tvorivej energii Te (1993), na vydanie pripravila a preložila Príbehy dračích cisárov (1993),Múdrosť starej Číny (1995),Sen o červenom pavilóne 1 – 2 od Cchao-Süe-čchina (1996 –2001), poéziu Cchaj-Wen-ťi: Osemnásť plačov húnskej píšťaly (1996) a knihu moderných čínskych poviedok Lao-Še: Kosák mesiaca (1983). Zaoberá sa teoretickými problémami prekladu čínskych ideografických textov do európskych, foneticky písaných jazykov a porovnávacím výskumom pôvodnej svetonázorovej orientácie pravekých civilizácií. Výsledky svojich výskumov uverejňuje v odborných periodikách (Chinese Literature and European Context, review, Filozofický časopis, Filozofia, Revue svetovej literatúry, Historická revue a i.).
