Marta Longauerová chodila v rokoch 1901 – 1905 do meštianskej školy v Budapešti. V rokoch 1905 – 1910 žila u rodičov v Bobrovci, v rokoch 1910 – 1912 pracovala ako poštová úradníčka v Liptovskej Osade, 1912 – 1913 v Liptovskom Mikuláši, po vydaji žila v rokoch 1913 – 1918 v Liptovskej Osade, 1918 – 1920 vo Vajnoroch (dnes súčasť Bratislavy), od roku 1920 v Ivanke pri Nitre. V dvadsiatych rokoch 20. storočia bola jednou z najproduktívnejších slovenských dramatických spisovateliek. Autorka spoločenských hier Ďuro ide na svadbu (1922),Gábriškini pytači(1923), Zaslepená láska(1923),Zázračný deň(1926),Nebezpečná hra(1929), veselohier ٱš(1922),Elenkin výlet(1923), Emova vernosť(1923),Stolistá ruža (1923),Ҳľٰ(1926), historickej drámy ճܰ(1923), románu ň(1925). Jej hry inscenovali slov. ochotnícke súbory. Čá a krátke prózy od r. 1919 uverejňovala v periodikách Slov. domovina, Slov. noviny, Slovenka, Priateľ dietok.
