„Tieto dve knihy (ž, á) však spája niečo viac ako prostredie, postavy, motívy... Čo ich ozmyselňuje, je ich šokujúca a zároveň hlboko ľudská úԴDzť, schopnosť dopovedať aj tie najnepríjemnejšie veci, schopnosť ísť za príbeh, ale pritom ani na chvíľu nevybočiť z prozaického sveta smerom k vševediacemu esejizmu. Túto úԴDzť pokladám za najvyššiu formu autentickosti, ktorá presahuje akúkoľvek podobu autobiografickosti a ktorá zároveň čitateľovi otvára cestu do textu.“
Peter Darovec
„Šimečkov román á je o hrdinovi zasiahnutom náhlym záujmom, ktorý sa proti tomu všemožne bráni. Dôvody jeho urputnej snahy vymknúť sa z tohto záujmu spočívajú možno v jeho sociálnej vykorenenosti. V človeku, ktorý sa v priebehu svojho života dostal zo spoločenského hore takmer až na dno a zase hore, musí zrejme vzniknúť prirodzená nedôvera voči akejkoľvek situovanosti a zároveň trvalá podozrievavosť voči nezištnosti akéhokoľvek záujmu oň. Akoby každý záujem veštil ujmu, ďalšiu destabilizáciu hrdinu.“
Valér Mikula
„Šimečka sa s nepriazňou čias vyrovnáva veľmi kultivovane; v jeho texte necítiť ani náznak bolestínstva, čo v tzv. disidentskej literatúre nebýva samozrejmosťou, respektíve nie je tu to známe samovystrkovanie sa do popredia: my sme tí nepodkupní, ⱹDZí (termín z románu á). U Šimečku v tomto ohľade možno hovoriť o akomsi zdravom vzdore. O chuti poruvať sa s osudom.“
Bohuš Bodacz
