��������

Matúš Kavec študoval v rokoch 1910 – 1916 na piaristických gymnáziách v Prievidzi, Trenčíne a v Nitre. V rokoch 1916 – 1918 účastník prvej svetovej vojny, po jej skončení v roku 1918 absolvoval notársky kurz v Martine, 1924 – 1932 diaľkovo študoval na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1919 – 1924 pôsobil ako notár vo Veľkom Rovnom, 1924 – 1953 pracovník Ústavu robotníckeho nemocenského poistenia v Bratislave, 1953 – 1954 mzdový účtovník v Žiline, 1954 – 1958 vedúci technického kabinetu Agroprojektu v Bratislave, kde žil od roku 1958 na dôchodku. Predstaviteľ slovenskej medzivojnovej prózy psychologicko-sociálneho zamerania. Prvý okruh jeho tvorby reprezentujú romány inšpirované osudmi kysuckých a považských drotárov. Časopisecky uverejnil román Svetom, moje, svetom… (Ľudová politika 1926), na ktorý nadviazal kronikárskou prózou V rudých hmlách (1930) a románom Grapy (1936) o slov. drotároch. V druhom tematickom okruhu sa sústredil na mestské bratislavské prostredie.��Autor románov Kuvik na plote (1935), �������������ٲԲ���ý (1935), Návrat na hole (1938, knižne vyšiel až v roku 1946). V medzivojnovom období okrem knižne vydaných románov publikoval poviedky, novely i romány časopisecky. Po roku 1948 ho totalitný režim vyradil z literárneho života. Po nútenej odmlke sa až v roku 1973 prihlásil autobiograficky štylizovanou prózou pre deti Svetlonos.��