Michal Eliáš v rokoch 1951 – 1954 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, 1954 – 1958 slovenčinu a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v rokoch 1958 – 1961 ako stredoškolský prof. v Komárne, 1961 – 1965 odborný asistent na Pedagogickej fakulte v Nitre, od roku 1965 sa stal pracovníkom Matice slovenskej v Martine, kde zastával aj funkciu vedúceho Literárneho archívu a neskôr riaditeľa Pamätníka slovenskej literatúry. V literárnohistorickom bádaní sa sústreďuje na výskum staršej slovenskej literatúry, o ktorej publikoval pramenné štúdie a edície v odborných periodikách a zborníkoch, napr. o Slovenskom učenom tovarišstve, o rukopisnom zborníku poézie z roku 1821, fotosúbory slovenských spisovateľov a národných dejateľov a i. Samostatne vydal prácu Adam František Kollár (1968), súpis rkp. Slavica v Literárnom archíve Matice slovenskej (1968), dokumenty k minulosti Martina ѲپԾá岹(1986) i k dejinám Matice slov. Národna svetlica (1988), spoluautor dejín Matice slov. (2003). Z rkp. pripravil na vydanie memoáre Jána Ignatyho Vojak v poli… (1972), antológiu slov. humoru a satiry Kratochvílne historky (1978), P. Benického Slovenské verše (1981), výber zo štúrovských rkp. Púť po otčine (1981),Listy Jána Francisciho 1 – 2 (1990 – 2004); zostavovateľ knihy Eliášovci z Velčíc (2003), autor monografie ձč (2007) a publikácie Slávni Slováci(2010).
