Michal GÁFRIK (manželka → Gizela Gáfriková) r. 1945 – 50 študoval na gymnáziu vLučenci, 1950 – 55 slovenčinu aliterárnu vedu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity, resp. UK vBratislave. Po štúdiách pôsobí stále vBratislave: od r. 1954 bol redaktorom Slov. vydavateľstva krásnej literatúry, r. 1955 – 73 interný ašpirant avedecký pracovník Ústavu slov. literatúry SAV, odkiaľ vobdobí normalizácie musel odísť. Niekoľko mesiacov pracoval vUniv. knižnici, odkiaľ ho takisto prepustili, mal zákaz publikovať, ako aj pôsobiť voblasti kultúry. Od r. 1974 pracoval vÚstave racionalizácie vstavebníctve (ako technicko-hospodársky pracovník), od leta 1979 na Mestskej správe Slov. štatistického úradu. R. 1990 sa vrátil na pôvodné pracovisko do SAV. Ako literárny historik atextológ sa sústreďuje na výskum slov. literatúry 20. stor., zvlášť Slov. moderny, pričom osobitnú pozornosť venuje dielu Ivana Kraska, Martina Rázusa aJanka Jesenského. Okrem časopisecky publikovaných vedeckých štúdií vydal monografické práce Poézia Slovenskej moderny (1965) aʰó Slovenskej moderny (1993), súbor štúdií Na pomedzí moderny (2001), monografiu Básnik Janko Jesenský (2006), dva zväzky Súborného diela Ivana Kraska (1966, 1993). Pre dlhodobý pracovný aexistenčný postih „súborné“ vydanie ostalo však nedokončené.Autor samizdatovej publikácie Etická próza Martina Rázusa (1979), súboru štúdií Rázusovské návraty (1995) a2-zv. monografie Martin Rázus – osobnosť adielo (1998, 2000). Okrem toho pripravil výber zpoézie Ľ. Podjavorinskej, Spisy J. Jesenského ajeho ľúbostnú korešpondenciu (Listy slečne Oľge), antológiu prózy slovenskej moderny Koniec lásky (2007). Výber zodborných apublicistických článkov tohto literárneho vedca vyšiel vr. 2010 pod názvom Vspätnom zrkadle.
