Mikuláš Nevrlý sa v roku 1933 vrátil aj s rodinou do ČSR. Študoval na gymnáziu v Jaroslavi (1940 maturoval), 1940 – 1944 na Filozofickej fakulte Ukrajinskej univerzity v Prahe. V rokoch 1945 – 1948 profesor ruštiny na gymnáziu v Českých Budějoviciach, 1948 – 1952 prednášal ruštinu na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, 1952 – 1956 stredoškolský profesor v Prahe, od 1956 metodik pre ukrajinské školy na Povereníctve školstva, 1963 – 1976 vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry a jazykov a Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Od roku 1945 organizoval s O. Zilynským skupinu prekladateľov z ukrajinskej literatúry v Čechách, po roku 1956 koordinoval preklady ukrajinskej literatúry aj na Slovensku. Viaceré vydania doplnil štúdiami a doslovmi o ukrajinských autoroch, v zborníkoch i v časopisoch Naša veda, Slovenské pohľady, Romboid, Jazykovedný časopis, Slovenská reč, Slovenský národopis, Slovenský hudba, Dukľa, ako aj v inonárodných periodikách publikoval štúdie o čs.-ukrajinských a ukrajinsko-inonárodných literárnych vzťahoch. Vo vzťahu k Slovensku sa zaoberal najmä I. Frankom, ukrajinským a slovenským romantizmom a národným obrodením. Autor monografií Bezsmertnyj Ševčenko (1954),Ukrajinská revolučná literatúra (1958),T. H. Ševčenko – revolučný básnik Ukrajiny (1960). Zostavil niekoľko výberov z tvorby ukrajinských autorov (B. I. Antonyč, D. Faľkivskyj, E. Malaňuk, O. Oles). Zostavovateľ bibliografie ukrajiník v slovenčine za roky 1945 – 1964 Ukrajinica Slovaca (1965). Do ukrajinčiny preložil Dejiny Československa (1954),spoluprekladateľ a zostavovateľ Krmanovho پԱ(1999).
