Milan (Elemír) Hanko študoval v rokoch 1918 – 1926 na gymnáziách v Prievidzi a v Nitre, 1926 – 1930 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1930 – 1936 pôsobil ako stredoškolský profesor v Malackách, Kláštore pod Znievom a vo Zvolene, od 1936 profesionálny novinár: 1936 – 1938 šéfredaktor a vydavateľ denníka Slovenský východ, resp. Novosti v Košiciach, súčasne redaktor a spolupracovník viacerých periodík (Východ republiky, Slovenský hlásnik, Svojeť, Športové novosti a i.), 1938 – 1939 zodpovedný redaktor Slovenského hlasu v Bratislave, 1940 tlačový atašé Slovenskej republiky v Berlíne, 1940 – 1943 riaditeľ Slovenskej tlačovej kancelárie, zároveň 1940 – 1945 redaktor množstva nemeckých, maďarských a slovenských spravodajských bulletinov, novín a časopisov, 1945 – 1949 pracovník Spravodajskej agentúry Slovenska (ZAS) a Ústredného družstva v Bratislave, od roku 1949 archivár v Bojniciach a v Nitre. V publicistickej tvorbe sa sústredil najmä na problematiku regionalizmu. Autor spisu Slovenská zemitosť (1936). V oblasti umeleckej literatúry od roku 1926 uverejňoval časopisecky básne a poviedky. Ako literárny kritik písal recenzie a články o súvekej slovenskej literatúre. V literárnohistorickom výskume sa zameral na obdobie romantizmu a osobnosť J. M. Hurbana. Autor práce Literárne problémy slovenskej romantiky (1944). Z nemčiny preložil dramatizáciu poviedky L. Franka Karol a Anna (1927).
