Móric Mittelmann Dedinský študoval na gymnáziu v Michalovciach, kde v roku 1933 maturoval, 1933 – 1939 slavistiku a germanistiku na univerzitách v Bratislave a v Prahe. Po štúdiách pracoval najprv vo vydavateľstve Sfinx v Prahe, od roku 1942 sa z rasových dôvodov skrýval na viacerých miestach v Čechách, v roku 1944 zatknutý a väznený v Čechách a v Nemecku, po roku 1945 žil v Prahe, od roku 1948 v Bratislave, kde bol najprv šéfredaktorom novín Práca, znova v roku 1949 – 1953 väznený. Po občianskej rehabilitácii pôsobil ako úradník na Ministerstve výkupu, potom redaktor Čs. rozhlasu a vydavateľstva Tatran, od roku 1960 pracovník Ústavu slovenskej literatúry a od roku 1973 Umenovedného ústavu SAV v Bratislave, kde žil od roku 1979 na dôchodku. Po časopiseckých začiatkoch (DAV, Lúč, Slov. zvesti, Svojeť a i.) vydal zbierku básní Krivky (1936), ktorá vyšla v rozšírenom vydaní pod názvom Krivky a rovnobežky (1989). Po príchode do SAV sa venoval skúmaniu dejín a problematiky slovenského a českého divadla, publicistickej a prekladateľskej činnosti. Samostatne vydal monografiu o českom divadelnom režisérovi Viktorovi Šulcovi (1984), výber príspevkov a kritík o literárnom dianí, najmä o slovenskom a českom divadle Pohľady z parteru (1987), Literárne svedectvá (1987). Básnické, prozaické, dramatické i odborné diela svetovej literatúry prekladal z nemčiny (H. Heine, T. Mann, J. W. Goethe, B. Brecht a i.) a z maďarčiny (S. Petőfi, E. Ady, K. Mikszath a i.).
