Nelida Noskovičová absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave, kde po štúdiách pôsobila ako pedagogička na Katedre jazykov. Prekladá zo španielčiny a slov. čitateľovi priblížila tvorbu J. L. Borgesa (Kniha z piesku, 1980;Գ,1992), J. Cortázara (Solentinamská apokalypsa, 1982), M. Delibesa (Ľúbostné listy rozkošníckeho šesťdesiatnika, 1988), P. Nerudu (Plamenný meč, 1972), C. J. Celu (Úľ,1979;Rodina Pascuala Duarteho a iné prózy, 1990), R. Sendera (Mladý bandita, 1970), S. Bullrickovej (Rodinná slávnosť, 1975) a i. Okrem prekladateľskej činnosti sa venuje aj problematike vývinu juhoamerickej a španielskej prozaickej a dramatickej spisby (dizertačná práca Vývoj čilskej drámy, 1975;Panorama de la literatura Argentina, 1995;Podoby súčasnej španielskej prózy 1 – 2, 1996 a i.), spoluautorka príručky Svetová literatúra 20. storočia (1997) a učebníc španielčiny.
