��������

Pavel Bujnák študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, r. 1900 – 04 teológiu v Bratislave, 1904 – 05 orientálnu filológiu v Lipsku, hungaristiku a slavistiku na univerzite v Budapešti. Od r. 1906 kaplán slov. ev. cirkvi  v Budapešti, od 1909 farár v Krupine, od 1922 knihovník Verejnej a univ. knižnice, od 1924 prof. ugrofinistiky na Karlovej univerzite v Prahe, od 1931 na UK v Bratislave. Ako literárny kritik zhodnotil tvorbu básnika J. Jesenského, epigónske básne Hájomila, básnický debut I. Kraska, vyzdvihol Hviezdoslavovu drámu Herodes a Herodias, z prozaikov osobitne sledoval tvorivý vývin Tajovského, všímal si aj Kukučína, Timravu a i. Ako literárny historik sa prezentoval nedokončenou štúdiou Romantizmus v slovenskej literatúre (1907 – 08), veľkú pozornosť venoval Hviezdoslavovi a K. Kuzmánymu. Knižne vydal monografiu Pavel Országh Hviezdoslav (1919) a zborník hviezdoslavovských štúdií. Autor monografie Dr. Karol Kuzmány (1927), publikoval monografiu o J. Aranyovi, štúdie o Byronovi a Hviezdoslavovi, o Shakespearovi, o Tolstého pôsobení na slov. literatúru, o maďarskej literatúre na území Slovenska a i. Samostatné štúdie venoval estetike (Stará a nová estetika, Estetická emócia a i.), vyšli v knižnom výbere Zo slovenskej estetiky (1957). Zaslúžil sa o vydanie 3-zv. Slovenskeho náučneho slovnika (1932).