Pavel Dvořák patril k najvýznamnejším autorom formujúcim žáner literatúry faktu na Slovensku. Svoju literárnu tvorbu začal poviedkami uverejňovanými v Mladej tvorbe (1962), no postupne čoraz viac pozornosti venoval publicistike v novinách časopisoch. Z celkom pragmatických potrieb redakcií vznikali jeho seriály, v ktorých spájal popularizáciu výsledkov vedeckého výskumu, najmä v archeológii, s reportážou konfrontáciou súčasných i minulých postojov. V tomto tvorivom úsilí sa čoraz väčšmi stávala dominantnou história, zvlášť dejiny dávnovekého Slovenska, ale aj staršie ruské dejiny či vznik Česko-Slovenska. Vytvoril však aj seriály zo sveta populárnej hudby (knižne Máte radi Matušku? – spolu s Petrom Brázdom), ba v roku 1969 pripravil pre deti prozaické leporelo Poď sa so mnou hrať ďalšie knihy. Čoskoro u neho začal koncepčne prevládať posun od príležitostného novinového seriálu k literatúre faktu, tematicky zameranej na prezentovanie kontinuity osídlenia jednotlivých kultúr na území Slovenska. Tak sa zrodili jeho štvorzväzkové Odkryté dejiny, ktoré napísal v rokoch 1974 – 1980. V prvom zväzku na základe objavov archeologických pamiatok analyzuje epochu od praveku až po obdobie Veľkomoravskej ríše, v druhom zväzku predstavuje historickú problematiku do polovice 13. storočia, kde úspešne uplatňuje vlastnú interpretáciu zistených faktov – práve tak ako v ďalších dvoch zväzkoch tejto rozsiahlej kompozície. Pozoruhodný je čitateľský ohlas tohto diela, ktorý potvrdzuje správnosť Dvořákovho prístupu k téme – oživovanie osudov ľudí dávnych vekov zložitosť ciest poznávania minulosti. V tomto duchu pokračoval aj pri koncipovaní knihy Lovci mamutov tí druhí, venovanej mládeži, ako aj v Zázraku obilného zrnka, ktorý je vlastne voľným, piatym dielom jeho Odkrytých dejín. Skôr výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, sú Dvořákove prozaické texty – román Hriešnikov návrat Farby kaki, v ktorých celkom prirodzene prevládol autorov príklon k žánru literatúry faktu. Vidieť to vo Svedectve pohľadníc, no predovšetkým v monumentálnom na slovenské pomery výnimočnom diele Zlatá kniha Bratislavy, či v objavnosti témy, ktorú spracoval v Podivnom barónovi v knihe Kto zabil Viliama Žingora? Kniha o nespravodlivo odsúdenom popravenom partizánskom veliteľovi hneď po vyjdení vzbudila mimoriadnu pozornosť donedávna zakázanou témou pútavým spracovaním. Osobitne úspešným dielom, vytvoreným spolu so známym fotografom Karolom Kállayom v roku 1999, bola kniha Krvavá grófka, kde sa mu ako vôbec prvému autorovi spracúvajúcemu túto problematiku podarilo objektívne a na základe overených faktov predstaviť čitateľovi zlovestne známu Alžbetu Bátoryovú, jej dobu okolitý svet. Doménou jeho záujmu však aj naďalej zostávajú najstaršie dejiny nášho územia, ako to potvrdzuje prvý zväzok pripravovaného širšieho cyklu, nazvaný Stopy dávnej minulosti 1. Slovensko v praveku, v čase svojho vzniku považovaný za udalosť na knižnom trhu Slovenska. Pre tvorbu Pavla Dvořáka je okrem iného charakteristické, že sa vedel v často zložitej dávno zabudnutej sfére najstarších dejín našej krajiny ľahko pre čitateľa príťažlivo pohybovať bez toho, že by unavoval výpočtom suchých čísel či tabuľkami štatistík. K literárnym aktivitám Pavla Dvořáka patrila aj jeho vydavateľská editorská činnosť, ako o tom svedčia u nás po prvý raz vydané Kroniky stredovekého Slovenska, Legendy stredovekého Slovenska, Kronika anonymného notára kráľa Bela či kniha Poctivá obec budmerická Jána Tibenského (I. 1996, II. 1998).
Viliam Apfel
