Pavel Horváth študoval v rokoch 1938 – 1946 na gymnáziu v Nitre, 1946 – 1950 históriu, slovenčinu a slavistiku na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde od roku 1950 bol pracovníkom Historického ústavu SAVU, resp. SAV. Ako historik a popularizátor národnej histórie sa sprvu predovšetkým zaoberal hospodárskymi a sociálnymi dejinami Slovenska v období neskorého feudalizmu, čo dokumentujú napr. jeho vedecké i populárno-náučne práce Turci na Slovensku (s V. Kopčanom, 1971), Rabovali Turci… (1972),Ekológa – Ján Baltazár Magin (1981),Roľnícke povstanie 1831 (1984), autorsky prispel do základných čs. historiografických a akademických syntéz. Osobitnú pozornosť venoval biografistike a genealógii, v oblasti ktorej sa predstavil monografiami a štúdiami Trenčín a rodina Štúrovcov (1983), Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov (1988),Novšie poznatky o počiatkoch a osudoch rodiny Bernolákovcov (1992),Anton Bernolák (1998), ako autor hesiel, lektor a recenzent výrazne zasiahol do tvorby najväčších slovenských encyklopedických diel – Encyklopédie Slovenska a Slovenského biografického slovníka. Zostavil Bibliografiu oravského písomníctva do roku 1970 (1970) a súpis Slovenská historiografia v období pred národným obrodením (1983).
