Pavel KOYŠ v r. 1961 – 66 študoval na Vysokej škole politickej Ústredného výboru KSČ v Prahe. Sprvu pracoval ako robotník v Cementárni Ladce, 1949 – 51 a 1957 – 60 pracovník Slov. ústredného výboru Čs. zväzu mládeže, medzitým 1951 – 57 redaktor denníka Smena, 1960 – 62 šéfredaktor časopisu Mladá tvorba, 1962 – 66 vydavateľstva Smena, 1966 – 68 tlačový tajomník Úradu SNR, 1968 – 69 tajomník Zväzu slov. spisovateľov, 1969 – 71 ústredný riaditeľ Slov. filmu, 1971 – 88 prvý námestník ministra kultúry Slov. socialistickej republiky, zároveň 1982 – 89 podpredseda Zväzu slov. spisovateľov a Zväzu čs. spisovateľov, 1987 – 90 poslanec Federálneho zhromaždenia, 1988 – 89 minister kultúry, trvale žil v Bratislave. Produktívny básnik socialisticky angažovanej tvorby. Knižne debutoval zbierkou básní Hviezdy na zemi (1959). Autor básnických zbierok DZ(1971),Je taký človek (1972),Kde má človek vlasť (1982),Deti na dostrel (1983),Ѵǰ(1986),龱(1987); básnických skladieb a poém Večné leto (1973),(1977),Pozdrav Ostrovu slobody (1978),dzܲԾپ(1981),Nový Prometeus (1983); cyklu piatich poém Slnko, zostaň s nami (1985); triptychu ձŕ(1977),í(1978) a Dz(1979); občianskej lyriky - veršovo-obrazových publikácií Pieseň o Slovensku (s K. Kállayom, 1973) a Pieseň o práci (s I. Cichom, 1988); intímnej lyriky - básnických zbierok a poém Čakám ťa, láska (1963),峦(1965),Rozmrazovanie slnka (1966),Ukrutná vernosť (1968),Koľko krokov je k úsmevu (1970),Ľúbostné variácie (1972),Načo je človeku dom (1974),Vyznanie lásky (1975),š(1978),Plač za láskou (1984),Chcem tvoje telo (1986),Rozmýšľanie o človeku a čase (1987). Ľ. Feldek zdramatizoval jeho básnickú skladbu Všade vonia ženou (1979) a D. Kardoš zhudobnil viaceré básne. Jeho dielo uzatvorila posmrtne vydaná zbierka Ľúbme sa (1994).
