Pavel Taussig študoval v rokoch 1946 – 1953 na gymnáziu v Bratislave, 1953 – 1958 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1956 – 1964 knihovník, neskôr vedúci propagačného oddelenia Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, 1964 – 1968 redaktor časopisu Roháč, 1968 – 1979 satirického mesačníka Pardon vo Frankfurte nad Mohanom, 1979 – 1982 satirického časopisu Titanic, 1985 – 1996 odborného Ärzte Zeitung, od 1996 na dôchodku. Debutoval knihou poviedok Jedinečná svätá (1985), „nereálnymi príbehmi z reálneho socializmu“ (podtitul doplnený v slov. vydaní, 1992). Podľa poviedky Jedinečná svätá vznikol televízny film (1993). Do týždenníka Sociálnodemokratickej strany Nemecka prispieval fotografiami, ktoré dopĺňal aktuálnymi satirickými kresbami. Zbierka takýchto fotografií vyšla pod názvom Kaputte Sprüche – Kino-Bilder neu vertont (Filmové obrázky novo ozvučené, 1981). Súbor „bublináží“ uverejňovaných časopisecky vyšiel aj samostatne v Toronte pod názvom Blbé, ale naše (1987). Prispieval do zahraničnej exilovej tlače, do rozhlasových staníc Rádio Slobodná Európa v Mníchove a Deutsche Welle v Kolíne nad Rýnom. Je autorom románu Hana (2012), ktorý bol nominovaný na cenu Anasoft litera 2013. Na Medzinárodnom festivale humoru Kremnické gagy 2012 mu udelili cenu za celoživotné dielo.
