Pavol Palkovič študoval v rokoch 1941 – 1949 na gymnáziách v Skalici a v Malackách, v rokoch 1949 – 1953 slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v rokoch 1953 – 1956 ako asistent na Vysokej škole pedagogickej, v rokoch 1956 – 1960 na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave, v rokoch 1960 – 1977 odborný asistent a doc. na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, od roku 1977 bol profesor na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vo svojej literárnovednej činnosti sa orientoval predovšetkým na problematiku slovenskej realistickej drámy a z jej predstaviteľov venoval najväčšiu pozornosť Jozefovi Hollému, J. G. Tajovskému a VHV, o ktorých vydal samostatné práce: Dramatické dielo Jozefa Hollého (1968), Jozef Gregor Tajovský – realistický dramatik slovenskej predprevratovej dediny (1972), Dialógy s Tajovským (1983) a VHV – Hry (1974). Autor publikácie Život drámy a duchovný rozmer divadla (1999), študijného materiálu Cestami rozhlasovej tvorby 1 – 2 (1986), vysokoškolských učebníc Interpretácia klasiky v súčasnom divadle (1985) a Sprítomňovanie klasiky (2005); autor viacerých odborných štúdií a článkov z oblasti divadelnej teórie, kritiky a rozhlasového umenia, ktoré publikoval v rozličných periodikách (Slov. pohľady, Slov. divadlo, Mladá tvorba, Nové slovo, Pravda a i.). Ako editor na vydanie pripravil Jesenského Maškarný ples a iné poviedky (1975), Chalupkovo dzúDZ (1980) a Tajovského Ženský zákon (1985).
