Napriek tematickej aproblémovej rozmanitosti tvoria básnické zbierky Pavla Stanislava vzácny celok – mozaiku slov (obrazov, nálad, myšlienok), ktoré sú pospájané ako ruženec, vktorom každá pátrička znamená svoj samostatný vesmír, svoje absolútno.
Stanislavova poetika je apoteózou slova (slov, na slovo), ktoré je zaťažené svojím archetypovým významom, ale aj jeho premenlivosťou vhistoricko-kultúrnych kontextoch. Vzbierke Boží rok básnik putuje svetom, ale – obťažkaný vráskami života – stále sa vracia kžriedlu svojej profesie, svojho básnického Ja: „Do sveta vchádzam / Do sveta rozprávok / kde slovo prvotné / Oddávna hľadáme.“ Tam slovo žije svojím prvotným nepoškvrneným životom, vdychuje magmu stvorenia, ktorú odovzdáva stvoriteľskému gestu básnika. Jeho poézia vzniká „Z Písma / písmenka // Zvážnosti / váha / slova“, aby sa knim nakoniec vracala. Básnik sleduje duchovný pohyb života, uzavretý do jedného roka, nie však vchronologickom občianskom videní, ale vsúradniciach náboženských symbolov. Nie je to občiansky, ale Boží rok, ktorý sa stáva rámcom, ale aj lakmusom pre manifestáciu duchovných chvení aaktivít človeka, ktoré ho povznášajú do krážov Duchovna aAbsolútna. Napriek tomu nejde opoéziu metafyzickú, jej sakrálne sekvencie oscilujú medzi sviatkom apiatkom, medzi nebom azemou, duchom ahmotou. Človek žije svoj každodenný život, vktorom však básnik prostredníctvom slov – symbolov odhaľuje jeho transcendentálne súradnice.
Lakonickosť štýlu, gnómickosť básnickej výpovede, slovo ako sebestačná dominanta, sakrálnosť spájajúca ľudskú imanenciu atranscendenciu tvoria to špecifikum, sktorým prichádza na trh básnickej márnosti Pavol Stanislav. Vakte básnickej meditácie tak vslove spája jeho stvoriteľské isekundárne, duchovné imateriálne, historické isúčasné konotáty, ponúka čitateľom ich esenciu, núti kvnímaniu sveta ačloveka ako duchovných mystérií. Ide otaký aspekt videnia sveta, ktorý dlho absentoval vorchestri slovenskej poézie.
Andrej Červeňák
----------
In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 4. 7. 2018, č. 25 – 26, príloha Literatúra, s. VIII:
"Dôstojný dedič demokratických, filantropických a sakrálnych tradícií slovenskej poézie."
Andrej Červeňák
"Jeho poézia je vybudovaná na ľudovej veršovanej slovesnosti a kresťanských tradíciách."
Jaroslav Rezník
"Paľo je básnik, ktorý sa modlí, keď myslí, a myslí, keď sa modlí."
Tomáš Winkler v knihe Ranné zamyslenia
----------
