„Uvedomoval som si problémy, ktoré môžu vzniknúť pri výbere diel, kontaktoch sautormi avybavovaní autorských práv, itak to bola výzva,“ ...
„Musel som sa znovu začítať do ich diel azvoliť si jedno – ak sa dalo, vyberal som štylisticky ucelené akratšie texty – pričom stále som musel kontrolovať, či neprekročím počet slov za daných vydavateľom,“ ...
„Je mi ľúto, že kniha nemohla byť ešte opár desiatok strán hrubšia, aby sa do nej vošli iďalší autori, ktorí si to zaslúžia,“ ...
„Do knihy sa mi nezmestili oveľa väčší aznámejší autori. Musel som opomenúť Švantnera, Chrobáka, Dušeka aďalších, atak by bolo vysoko neetické, ak by som tam uverejnil svoju poviedku.“
(o procese prípravy anglickej antológii slovenskej literatúry 19. a 20. storočia;
ŠIMOŇÁKOVÁ, Martina: Slovenská literatúra je vo svete väčšinou neznáma.
In: Pravda, roč. XXV, 1. 12. 2015, č. 277, s. 33.)
