-mat- – KRIŠTÚFEK, Peter: Peter Krištúfek o novinke (Rozhovor + ukážka z knihy Ema a Smrtihlav). In: Knižná revue, roč. XXIV, 29. 10. 2014, č. 22, s. 15.
Peter Krištúfek hovorí o Atlase zabúdania
Ja vyskakujem vždy, keď vidím svoju knihu amám ju vruke. Toprirovnanie kdieťaťu, napriek tomu, že je toklišé, myslím, že celkom funguje. Človek má pocit, že je toniečo, čo vytvoril, avidí tohotové. Samozrejme, keďže tentext poznám asgrafikom vždy veľmi úzko spolupracujem, tak mám pomerne presnú predstavu, ako by tomalo vyzerať. Ale stále to mám lenako niečo vpočítači, nejaký taký draft, nejaký náčrt, akeď to už priamo vidím, tak je to veľmi silný pocit. Písanie maneskutočným spôsobom napĺňa aje toniečo, čo jetaké silné ako máločo iné, čomu savenujem ačo robím. No apotom je veľmi dobré, keď nájdem ľudí, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú nad tým, čo som vytvoril. Pri réžii som sanaučil, že umelecké dielo jenejakým spôsobom vždy kolektívna práca. Film samozrejme, lebo bysom nemohol obsiahnuť všetky tiepovolania, atá literatúra pre mňa teda istým spôsobom jerovnako kolektívna práca, ktorá má veľmi dlho taký osamelý rozmer, samozrejme. Človek dáva dohromady nejaké veci apíše to, ale vtej záverečnej fáze, keď už prichádza tá hmotná vec vpodobe knihy, takvtedy už je tokolektívna práca. Asom rád, keď sa tí ľudia tešia rovnako somnou. Pre mňa je veľmi dôležité vlastniť tú knihu, ktorej sadotknem akoprvej. Je totaký symbol, že to je tá pravá kniha, tenpravý výtlačok ztoho všetkého.
Logom Atlasu zabúdania jeRyboslon, teda je tozviera, ktoré pre mňa reprezentuje pamäť vmetaforickej rovine. Ryboslon vkombinácii jezviera, ktoré má zároveň dlhú aj krátku pamäť. Oslonovi sahovorí, že má dlhú pamäť, aorybe, že má krátku pamäť. Palo Bálik sJankou, svojou manželkou, sa natom veľmi zabavili avyrobili toho ryboslona vtejto podobe. Jasom sidal vyrobiť aj pečiatku, ktorou nakrste knihy alebo na čítačkách pečiatkujem tie špeciálne kusy Atlasu zabúdania, ktoré si ľudia nechajú podpísať.
Palo Bálik rozmýšľal veľmi koncepčne ado absolútnych detailov. Napríklad nachrbte knihy je iný typ písma ako na obálke, čo môže vyzerať buď akochyba, alebo ako hlúposť. Tu jeten princíp: hovorí to ovývoji grafického dizajnu, pretože kniha bola zrejme pôvodne plátenná, alechrbát sarozpadol amuseli tovlastne opraviť týmto papierovým štýlom. Keď máš tú knižku vloženú vknižnici, tak veľmi jasne vidíš tenAtlas zabúdania, že nemáš naň zabudnúť. Je to tá žltá farba stým červeným nápisom. Žltá farba pripomína tie lístočky, ktoré silepíš nachladničku aktoré ťa nútia nezabudnúť. Teším sa, že tenPalo to má takto úžasne premyslené. Maltam ešte mnoho iných nápadov, alesamozrejme, preto, aby tonebolo príliš prehustené, taksme niečo museli zredukovať. Rovnako ajPalo Bálik, ajvydavateľ Vlado Michal sanajprv zdesili, že tambude veľa prázdnych miest, aja somvravel, že to jesuper, že vtakejto knihe majú byť prázdne miesta. To sa mi páči, lebo málokedy si človek môže dovoliť vklasickej beletrii zrazu vynechať nejakú stranu. Tusme sidovolili tenluxus prázdneho miesta vknihe.
