Roman Brat sa na slovenskej literárnej scéne udomácnil predovšetkým ako prekladateľ zo španielskej latinskoamerickej literatúry tvorca pôvodnej literatúry pre deti. V oblasti umeleckého prekladu sa predstavil prekladmi viacerých románov, noviel, poviedok, divadelných rozhlasových hier španielsky píšucich autorov. Napísal aj niekoľko odborných článkov o slovensko-španielskych kultúrnych vzťahoch, reportáží, rozhlasových pásiem, dramatizácií prekladov rozhlasových hier. V oblasti pôvodnej tvorby sa zameral najmä na literatúru pre deti. Pre STV napísal 14-dielny večerníčkový seriál Čo videli stromy 7-dielny seriál Rozprávky starého Inku, z ktorého zatiaľ STV vyrobila odvysielala iba pilotnú časť. Dve z jeho diel získali aj významné ocenenia: Hlavnú cenu na Festivale filmovej tvorby pre deti v Chicagu The Kenneth F. and Harle G. Montgomery Prize za pilotnú večerníčkovú rozprávku Najrýchlejší posol ríše zo seriálu Rozprávky starého Inku a Cenu Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY za najlepšiu detskú knihu roka 2001. Dosiaľ napísal dve knihy pre deti Tvrdohlavý baran Pochabý škriatok. Jeho vyhranený čitateľný rukopis potvrdzuje aj prozaický debut – kniha poviedok Útek do raja (2002). Pre deti začal tvoriť večerníčkovými seriálmi. Z jedného z nich vzniklo knižné spracovanie rozprávkových príbehov. Bratove rozprávky sú sugestívne príťažlivé, vyrastajú z podhubia náročných myšlienok, ktoré ponúka v pozadí príbehov poslucháčom či čitateľom, ochotným nielen počúvať a vnímať, ale aj porozumieť a prežívať. Autor na jednej strane rád pracuje so starými tradičnými témami motívmi, na strane druhej inovuje príbehy napríklad tým, že často využíva v jednej rozprávke viacero rozprávačov s ich vlastnou pravdou, čím dosahuje rôznorodosť originálny spôsob zobrazenia a bližšie preniká k detskej duši. Zaujme aj geografická rozmanitosť jeho príbehov, kultivovaný jazyk svieža predstavivosť. Vo svojich rozprávkach predostiera originálnu mozaiku poznania sveta. V prozaickej prvotine – knihe deviatich poviedok Útek do Raja – Roman Brat situoval svoje príbehy prevažne do Španielska. Keďže je dôverným znalcom tohto prostredia, podarilo sa mu v poviedkach načrtnúť celý rad problémov, ktoré kvária nielen modernú Európu, ale ktorých dôsledky sa prejavujú môžu prejaviť aj u nás. Láska tolerancia, rasizmus osudy utečencov – to sú leitmotívy Bratových próz, ktoré nečerpajú samoúčelne z prostredia pre nás predsa len cudzokrajného. Roman Brat sa dvadsať rokov sústavne venuje hispánskej kultúre Španielsko pozná oveľa dôvernejšie hlbšie ako iba turistickú destináciu. Oslovujú ho nielen tamojší ľudia, ale i sociálno-spoločenská klíma, tak mnohé problémy, ktoré v poviedkach načrtáva sú problémami, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou čakajú v blízkej budúcnosti aj nás. Odhaľuje množstvo transparentných javov, ktoré sú živnou pôdou pre odvíjanie sa celkom nových osudov. Hrdinami Bratových poviedok sú väčšinou muži so smolou na pätách – prišelci, utečenci, ľudia z periférie, nešťastníci. Motiváciou ich činov je túžba uniknúť z biedy priemernosti nájsť v živote šťastie slobodu. Brat ostro vníma odhaľuje protiklady medzi sociálnou prináležitosťou svojich postáv ich ľudským smerovaním.
Miriam Vojteková
