Rudolf Chmel je literárny vedec, významný hungarista, ktorý sa počas dlhodobého výskumného procesu vypracoval na jedného znajvýznamnejších odborníkov na slovensko-maďarské vzťahy. Jeho literárnohistorické práceLiteratúry vkontaktochʲakonfrontácieobjektívne analyzujú zložitú problematiku vzájomných vzťahov na rozličných úrovniach asú akceptované tak na slovenskej ako aj na maďarskej strane. Autor nimi položil pevný základ na ďalšie bádanie, ktoré sa už nebude môcť vrátiťknepodloženým predsudkom averziám. Monografie materiálovo dopĺňa antológia dokumentárnych textov z19. a20. storočiaLiterárne vzťahy slovensko-maďarské, ako aj subjektívne ladená kniha memoárov aesejíMoja maďarská otázka. Ako slovakista aeditor sa orientoval na skúmanie spoločensko-kultúrnych a literárnych koncepcií v19. ačiastočne aj v20. storočí, osobitne dejinám literárnej kritiky. Vtejto oblasti vyústili jeho analýzy literárnokritického myslenia od národného obrodenia až po koniec druhej svetovej vojny do syntetizujúceho dielaDejiny slovenskej literárnej kritiky, obnažujúceho cez otázky literárneho vývoja uzlové body našich kultúrnych aspoločenských dejín. Organickou súčasťou jeho výskumnej aktivity je kritická aedično-vydavateľská činnosť. Ako kritik sa najmä v60. rokoch zúčastňoval na formovaní profilu súdobej slovenskej literatúry, očom svedčia početné štúdie, články astate. Ako editor pripravil skritickým komentárom arozsiahlymi štúdiami na vydanie: dielo M. DohnányhoDumyaListy adenníky, kritické dielo J. M. HurbanaSlovensko ajeho život literárnyaŽivotopisy ačlánkyintológiu slovenskej satirickej poézieŽ. Osobitne treba pripomenúť podnetnú antológiu slovenskej esejeMyšlienka atvar, ktorá dokumentuje takmer poldruhastoročný vývin tohto žánru: od HodžovhoDobrého slova Slovákom,súcim na slovo, cez Štúra, Hurbana aDohnányho, S. H. Vajanského, zabúdaného J. Lajčiaka, Š. Krčméryho, až po A. Matušku aJ. Felixa aje doplnená štúdiouOslovenskej eseji, vktorej Chmel o. i. konštatuje, že „esej vo vývine celej literatúry má isté špecifiká podľa tradície vlastnej society ajej kultúry. Ztohto hľadiska je aj podoba funkcie slovenskej eseje do istej miery historicky premenlivá aspojená skonkrétnym stavom literárneho aj spoločenského vývinu“. Rovnako podnetne na súčasné myslenie pôsobí edičné sprístupnenie prác polemicky vnímanej postavy A. ŠkarvanaZápisky vojenského lekáraaSlováci. Spolu so známym českým slovakistom aliterárnym vedcom L. Paterom vydal antológiuKontext české aslovenské literatury. V90. rokoch, včase, keď sa znova začal politický zápas ozmysel slovenských dejín, onaše miesto vstredoeurópskych dejinách aonaše historické smerovanie do budúcnosti, pripravil rozsiahlu apodnetnú antológiuSlovenská otázka v20. storočí: zahrnul do nej texty slovenských politikov, historikov aliterátov, ktorí sa snažili zrôznych uhlov pohľadu reflektovať (apokiaľ ide oktívnych politikov ako A. Hlinka, M. Hodža, G. Husák) aj riešiť štátoprávne postavenie Slovenska vspoločnom štáte sČechmi na princípe rovný srovným. Vúvodnej štúdii kntológii Chmel konštatuje, že realizácia princípu rovný srovným „sa ukázala reálna iba pri jestvovaní dvoch samostatných štátov. Slovenská otázka dostala slovenskú odpoveď, ale podpísali sa pod ňu aj Česi“. Najnovším autorovým dielom je súbor esejíMoje slovenské pochybnosti, ktoré vznikli vposlednom desaťročí amožno ich charakterizovať ako aktuálne azároveň nadčasové reflexie onašej národnej minulosti, opredsudkoch atraumách, ktoré sú večným sprievodcom na našej ceste dejinami.
Anton Baláž
