Rudolf Mrlian študoval v rokoch 1928 – 1936 na gymnáziu v Liptovskom Mikulaši, 1936 – 1940 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na gymnáziách v Martine a v Liptovskom Mikulaši, v rokoch 1941 – 1944 bol civilným zamestnancom Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1945 – 1950 pracovníkom Povereníctva informácií v Košiciach a v Bratislave, od 1950 pedagógom na Vysokej škole múzických umení, od 1971 jej rektorom, 1958 – 1961 umeleckým šéfom činohry SND, 1967 – 1971 činohry Novej scény, od 1990 žil na dôchodku v Bratislave. Ako divadelný teoretik a kritik viedol v rokoch 1946 – 1947 časopis Umenie, 1953 – 1956 a 1971 – 1975 časopis Slovenské divadlo. Vo vedeckej práci sa spočiatku orientoval na folkloristický výskum. Knižne debutoval prácou Štúrovci a ústna slovesnosť (1943). Oddaný vzťah k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu vyjadril už v knihe reportáží Láska bez hraníc (1953). Neskoršie sa zaoberal hereckým a režisérskym osobnostiam SND, teatrológiou a otázkami slov. divadla, hereckej tvorby, dramaturgie, divadelnej kritiky v knihách Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara(1956),So slovenským divadlom(1957),Dvadsať rokov slovenského činoherného divadla(1966),Divadlo plných tónov(1969),Andrej Bagar(1971),Teória dramatických umení (1979),Súčasná slovenská dráma(1981),Tvary a tváre divadla(1983),Kritika divadelnej praxe (1984) a i. Vlastné teoretické a kritické práce zhrnul v dielach Zápas o socialistické divadlo (1976) a Sovietske hry na slovenských javiskách (1977). Výber štúdií, článkov a prednášok z r. 1945 – 81 vydal pod názvom Hľadanie istôt (1983), napísal aj autobiografickú knihu Na krížnych cestách (2002).
