„Mal také mestské texty. Pocitovo bol veľmi presný a bezprostredný,“ spomína Marián Varga. So Skukálkom urobil presne tretinu legendárneho albumu Zvonky, zvoňte (na archívnej snímke) vrátane titulnej skladby a krásnej balady S rukami vo vreckách. Keď Skukálek ešte koncom augusta ’68 emigroval, platňa putovala do trezoru. V čase nastupujúcej normalizácie slová „prizvoňte nám krásny sen, nech vládzeme prežiť tento deň“ museli znieť ako jasná provokácia.
Potom sa vynoril v rádiu Slobodná Európa. V práci bol aj vo februári 1981, počas atentátu, ktorý spáchal známy terorista Carlos. Hoci oficiálne správy tvrdili, že ujmy na životoch neboli žiadne, Skukálkovi bomba trvale poškodila tvár, sluch a psychiku. Utiahol sa na bavorský vidiek, kde prežil posledné obdobie života.
Komunisti ho umlčať nedokázali, ale vlastné zdravie áno – pred piatimi rokmi mal mozgovú mŕtvicu, po ktorej už údajne nemohol hovoriť ani písať. Bol to posledný úder pre muža, ktorému bolo slovo všetkým. Zomrel symbolicky, krátko pred výročím augusta 1968.
Oliver Rehák, SME, 29.7.2008
ٳٱ://ɷɷ..//3995315/dz-ٱٲ-ٴǰ-Dz-Ա澱ٴDZ.ٳ
