Samuel Štefan Osuský študoval na gymnáziu v Trnave, v rokoch 1903 – 1906 na ev. lýceu, v rokoch 1906 – 1910 na ev. teologickej akadémii v Bratislave, v rokoch 1910 – 1911 na teologickej a filozofickej fakulte univerzít v Erlangene, Jene a v Lipsku, v rokoch 1914 – 1916 diaľkovo na právnickej akadémii v Prešove, v rokoch 1919 – 1922 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom, Dačovom Lome a v Trenčíne, v rokoch 1912 – 1919 bol farárom v Dačovom Lome, od roku 1919 pedagógom na Ev. teologickej vysokej škole a Čs. št. ev. teologickej fakulte UK v Bratislave, v rokoch 1933 – 1946 biskupom, od roku 1946 generálnym presbyterom západného dištriktu ev. cirkvi, od roku 1951 žil na dôchodku v Brezovej pod Bradlom, od roku 1967 v Senici a na Myjave. Okrem teológie sa zaoberal aj sociológiou a najmä filozofiou. Z rkp. vydal prácu J. Lajčiaka Slovensko a kultúra (1921), s F. Ruppeldtom vydal publikáciu Slovenské dejiny a literatúra (1922), je autorom trilógie Filozofia štúrovcov 1 – 3 (1926 – 32), zdramatizoval historický portrétu J. M. Hurbana Pád ríše veľkomoravskej (1928), vydal Národnú antológiu (1932), ktorá obsahuje 111 básní (od J. Hollého, J. Kollára až po J. Smreka a E. B. Lukáča), zredigoval Tranovského zborník (1936), autor Prvých slovenských dejín filozofie (1939), 2-zv. diela Služba národu (1938 a 1947).
