Stanislav Háber študoval v rokoch 1980 – 1984 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1984 – 1985 na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (po autohavárii bol vyradený z pilotného výcviku), 1987 – 1993 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1993 promoval. V rokoch 1986 – 1987 vojak z povolania v Prešove, od roku 1987 redaktor podnikových novín Strojár v Košiciach, Prešovských novín v Prešove, Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, 1987 – 1991 Hlavnej redakcie Televíznych novín Čs. televízie, 1991 – 1992 týždenníka Zmena, v rokoch 1992 – 1993 v slobodnom povolaní, 1993 – 1994 redaktor vo viacerých periodikách (Smena, Slobodný piatok, Hospodárske noviny) a Tlačovej agentúry Slov. republiky, 1994 – 1995 riaditeľ odboru verejnej mienky a hovorca Hnutia za demokratické Slovensko, 1995 – 1996 hovorca Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, 1996 – 1997 redaktor Literárneho týždenníka, 1997 zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, redaktor Zmeny, 1997 – 1999 redaktor denníka Slovenská republika, od roku 1999 denníka Nový deň v Bratislave. Potom asistent poslanca NR SR, živnostník, autor na voľnej nohe. Od roku 2006 na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu. V roku 2007 bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov (na prvom rokovaní ho viedol ako hovorca a moderátor). V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu Silná káva a v roku 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné. Autor románu z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap (1995), zbierky troch noviel Paľko Hrchov (1996), románu Najvyšší a najnižší (1999). Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch, knižne vydal zbierku občianskej lyriky Pokoj rezbára (1998), zbierky lyrických a meditatívnych básní dzپDz(2001),Záhady duševnej záhrady (2003),Գپٲ(2005),Dva tóny(2007),Štvrťstoročie lásky(2008),Voňavé milovanie(2008),Sto plus jedna láska(2009),Popísané páperie (2011) a Spovede z dymu (2011). Súčasne sa prezentoval aj ako prozaik knihou poviedok s názvom(2004) a románovým príbehom Oskár ide do neba (2009). Ten prináša intímnu spoveď starého horára Oskára o skutkoch jeho života. Aktuálne sa predstavil románom Mäkké F (2010). V oblasti publicistiky sa prezentoval knižnými súbormi … ani prvý ani posledný… (1995) a Reportážna inventúra (1997). Pre Slovenský rozhlas pripravil viacero literárnych pásiem (napr. Londonov raj, 1998, Mág reality, 1997), cyklus rozhlasových poviedok Príbehy mena (2004 – 2005) a cyklus životopisov svätcov Svätí pre súčasnosť (2006 – 2007). Pripravil tiež viacero dokumentárnych filmov (Astronaut kazateľ, 1990, Tisíc malých princov, 1992, Gróf strateného času, 1992).
