Štefan Králik študoval v rokoch 1919 – 1927 na gymnáziu v Nitre, 1927 – 1933 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1933 – 1935 bol asistentom na Klinike neurologicko-psychiatrickej Fakultnej nemocnice v Bratislave, 1935 – 1937 pôsobil ako súkromný praktický lekár vo Važci a v Kojetíne (Česko), 1937 – 1940 obvodný lekár v Detve, 1940 – 1945 lekár Robotníckej sociálnej poisťovne vo Zvolene, od roku 1945 lekár v Bratislave, 1952 pre nemoc penzionovaný. Významný predstaviteľ modernej slovenskej dramatickej spisby. Napísal 17 hier, ktoré po inscenovaní v rámci knižných vydaní často upravoval a dopĺňal, prezentoval sa aj ako autor televíznych poviedok a memoárových próz. Debutoval komédiou ѴdzľDZ(1942) a historickou veršovanou drámou Egypte ձľ첹(1944), ktorú neskôr prepracoval pod názvom Panenský pás čiže Bohovia nemilujú pravdu (1966). Autor hier հDZ(1945),Posledná prekážk(1946),Hra bez lásky (1947), tragédie Hra o slobode (1949),dzBuky podpolianske (1950), hry Horúci deň (1952), tragédie Svätá Barbor(1953). Počas zotavovania sa napísal spomienkovú knihu Ѿdzá(1962), upravoval svoje staršie hry, dokončil nový variant ձľ;Բíٰdzé徱Vojenský kabát Jura Jánošík(1970) (1973), zhustene zaradené do Zbojníckej trilógie (1975), hry Margaret zo zámku (1975),Krásna neznám(1976). R. 1979 – 85 realizovali podľa jeho televíznych poviedok filmovú tetralógiu Kraj sveta Istanbul, Rodinná anamnéza, Výlet do mladosti Ulička stratených snov. Z nich posmrtne vyšla knihUčeň boha Aesculap(1990). Jeho hry inscenovali ochotnícke aj profesionálne súbory, kmeňový autor SND a Novej scény v Bratislave, preložili ich do viacerých jazykov a uviedli aj na zahraničných scénach.
