��������

Valér Peťko študoval v rokoch 1948 – 1950 na obchodnej škole v Čadci, v rokoch 1950 – 1952 na Pedagogickom gymnáziu v Žiline, v rokoch 1952 – 1957 filozofiu a historiografiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách pôsobil v rokoch 1957 – 1959 ako asistent marxistickej filozofie na Slovenskej vysokej škole technickej, v rokoch 1960 – 1962 redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1962 – 1965 ašpirant, v rokoch 1965 – 1990 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry, respektíve Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave, kde od roku 1990 žije na dôchodku. Vo vedeckej práci sa venoval otázkam slovenskej literárnej kritiky a estetiky, ako aj teoretickým problémom súčasnej literatúry a estetiky. Témou jeho nepublikovanej kandidátskej dizertačnej práce boli estetické a literárnokritické názory Š. Krčméryho (1967). Výber z článkov a štúdií vyšiel knižne pod názvom Výzvy a postoje (1977), s V. Petríkom pripravil 4 zv. Slovenskej literárnej kritiky (1984). Autor práce V sporoch a rozporoch (1982). Početné teoretické príspevky publikoval vo viacerých zborníkoch a v literárnych periodikách (Slovenské pohľady, Kultúrny život, Romboid, Nové slovo a i.).