��������

Viera Hegerová študovala v rokoch 1945 – 1952 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1952 – 1957 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1957 – 1965 pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran, 1965 – 1990 redaktorka, vedúca redakcie prekladovej prózy a zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1990 na dôchodku. Popri redaktorskej a editorskej práci (viedla edície Nová sovietska tvorba, Tvorba národov) sa systematicky venovala prekladateľskej činnosti z ruštiny, pričom preložila okolo 40 titulov z klasickej ruskej a najmä súčasnej sovietskej literatúry (F. M. Dostojevskij, L. M. Leonov, V. Aksionov, A. Solženicyn, B. Š. Okudžava, J. V. Trifonov, D. A. Granin, B. L. Pasternak, N. N. Romanenko, E. Mallene, V. I. Belov, V. Tublin a i.). Okrem beletrie prekladala knižky, leporela a ľudove rozpravky pre deti (M. Gorkij, A. N. Tolstoj, S. J. Maršak, V. Bianki atď.). V oblasti publicistiky sa sústredila na problematiku prekladateľskej práce, v tomto smere spolupracovala s televíziou a rozhlasom.